štvrtok, 22. októbra 2015

10 vecí, ktoré neznášam na nakupovaní:D

Hellou evribady:) Aj keď v poslednom čase vymetám obchody ako drak, nakupovanie nepatrí medzi moje obľúbené činnosti. Nie, že by som ho vyslovene neznášala, ale najradšej som, keď už som doma, vybaľujem veci z tašiek a odstrihávam ceduľky:D Skrátka, existuje pár dôvodov, pre ktoré si nakupovanie nedokážem tak celkom užívať, a práve o nich bude dnešný článok - schválne, som zvedavá, či aj vy niektoré veci vnímate rovnako:)  

1. triliarda vecí, ale nič sa mi nepáči
Obchody praskajú vo švíkoch, ale aj keď ich prejdem 10, nenájdem jednu jedinú vec, ktorú by som túžila mať vo svojej skrini. To ale nie je problém obchodov, ale môj:D Nákup oblečenia až príliš starostlivo zvažujem, každú vec hodnotím podľa mnoooožstva kritérií (ako napr. či sa mi hodí farba/strih, či sa látka nesperie/nevyťahá/neožmolkuje, či sa vo veci cítim dobre, či ju mám s čím nosiť a pod.), pretože neznášam, keď mi v skrini ležia veci, ktoré nenosím. Z toho ale vyplýva, že skôr si viem niečo kúpiť, keď mi nejaká vec len náhodne padne do oka ako keď niečo zámerne hľadám.

2. neporiadok
Na predajni je to jedna veľká hrabáreň a v kabínke sa človek ani v zrkadle nevidí, pretože na vešiaku ľudia pred ním nechali zavesených 500 vecí. Úplný master blaster sú zamotané veci - ramienka od šiat, hmmm... Pa ra pa pa páááá... am lavin´ it:D

3. osvetlenie ako v ZOO
Na toto sú špecialisti obzvlášť v Taly Weijl - v ich kabínkach sa cítim ako v teráriu a vôbec netuším, akú farbu má to, čo mám na sebe a či mi to je vlastne dobré:D

4. profi očumovači
Chcete sa na seba ísť pozrieť von z kabínky (z väčšej diaľky, k väčšiemu zrkadlu...) a niekto na vás pritom pozerá a očividne hodnotí, ako vám daná vec sedí ...čo je blbé, hlavne, ak vám nesedí:D.

5. cena vs. kvalita
Podľa mňa je neobšité tričko skrátka handra a bolo by mi ľúto dať zaň čo i len "pán boh zaplať". ...taktiež nerozumiem, ako sa dajú vyprať tričká z Terranovy tak, aby sa po prvom vypraní neskrútili alebo prečo v John Garfield majú také ceny, ako majú, keď mi z 3 párov topánok, ktoré som si u nich kúpila, ani jedny nevydržali dlhšie ako 2 mesiace, z toho jedny ani týždeň.

Foto: Picjumbo

6. teplota vonku vs. teplota vnútri
Vonku -20, vnútri +20 a noste si všetky tie veci, čo ste si na seba navrstvili, celý čas so sebou ...:)

7. suché ruky
Toto je taká špecialitka, s ktorou sa pravdepodobne nestretávame všetky, ale mne pri kontakte s textilom šialene vysychajú ruky a už po pár prezlečených kúskoch mám dlane ako papier, iks záderov, občas nejaký vylomený necht, no naozaj radosť nakupovať...:)

8. ochotné predavačky
Neviem, ale mne taká obsluha "ako vám môžem pomôcť?", "vybrali ste si?", "koľko kusov si beriete do kabínky?", "sedelo vám niečo?" pripadá ako z iného režimu.

9. narvané stojany
Ani s dvoma voľnými rukami nedokážete vsunúť prsty medzi veci a vydolovať štítok, aby ste si pozreli čo i len cenu/veľkosť, nie to ešte, ako daná vec vyzerá.

10. prezliekanie
Mňa vlastne nebaví ani tá základná vec, ktorú pri nakupovaní treba robiť:D Pri prezliekaní sa snažím neušpiniť si tričko od mejkapu, nerozstrapatiť si vlasy, neroztrhnúť silonky, nezašpiniť ponožky... Čerešničkou na torte (alebo klincom do rakvy?) je, keď mi pritom zelektrizujú vlasy alebo sa mi na šošovku prilepí chlp zo svetra.

Muahaha, aj som sa zasmiala, keď som to po sebe čítala, pretože byť ženou, to vám je vážne fuška:D Ako ste na tom vy? Čo vám naštrbuje radosť z nakupovania? Máme niečo spoločné? Krásny zvyšok týždňa Vám prajem, ...s láskou
Vaša I.:)

nedeľa, 20. septembra 2015

SMILE ✓


Ahoj decká:) Posledných pár dní mi je akosi dobre na duši a tak nejako mám potrebu vám o tom kúsok napísať. Tuho som rozmýšľala, "v čom je pes zakopaný" a napadlo mi hneď niekoľko menších aj väčších vecí, ktoré mi v poslednom čase urobili (a stále robia) náladu. Viete, niekedy mám obdobia, že sa mi aj pár týždňov zdá každý deň rovnaký (rovnako "neslaný") a inokedy som zase tak naladená, že sa teším nonstop a prakticky zo všetkého. Možno sa práve tiež nachádzate v peknej fáze svojho života a možno aj nie, ale tie pekné veci sú tu stále s nami, na to netreba zabúdať:) ...a čo robí aktuálne radosť mne?

Rána. Z postele vstávam s tým, že s novým dňom sa začína nový príbeh a je len na mne ako si ho napíšem.
September. Zbožňujem toto obdobie, ktoré nemožno nazvať ani typicky letným, ale ešte ani jesenným. ...keď je cez deň príjemne a svieti slniečko, no večery už trávim zabalená v deke a na poličkách sa mi zhromažďujú zásoby sviečok.
Nový notebook. Môj predchádzajúci má pokazené pánty a nedá sa zavrieť, čo je veľmi "praktické":D Ak by ste chceli vedieť, z čoho vám píšem, môj nový notbučik nájdete tu.
Behanie. Opäť som začala:) Normálne nemám problém s motiváciou, ale v tých pekelných horúčavách, ktorými sme si toto leto prešli, ma myšlienky na šport celkom obchádzali. Aktuálne stále prechádzam tou úvodnou fázou, ktorú asi nikto nemá rád (svalovica plus kondička nula bodov), ale viem, že to prejde a čoskoro bude všetko v starých dobrých koľajách:)
Nový bytík. Písala som vám o ňom tu a ešte asi párkrát budem:) Veľmi sa z neho teším, je krásny a cítim sa v ňom príjemne, vôbec neprežívam nejakú zvykaciu fázu, len mi stále chýba asi trilión vecí, ktoré si postupne dokupujem, pričom z každej jednej mám veľkú radosť:)
Diáriky. Mám dva nové:) Diáriky sú moja slabosť a najradšej by som si všetko, čo mi ide cez mozog, niekam prepísala:D Teda nie preto, že by to boli neviem aké myšlienky, skrátka mám rada, keď sa môžem k niektorým veciam neskôr vrátiť alebo si vyškrtať niečo, čo je už hotové.
Víkendy s rodinou a priateľom. Odkedy som skončila školu, čas strávený s najbližšími si oveľa viac užívam. Už ma nestresujú náladoví učitelia, zápočty, skúšky a ani to, ako skĺbim prácou so školou, pretože kapitola Škola sa v mojom živote nadobro uzavrela. Krásny pocit:) Naozaj.
Obnovené kontakty s priateľmi. Počas školy som chodila von len minimálne a viaceré priateľstvá som dosť zanedbávala (hanba mi). Samozrejme, na tých pár najbližších sa priestor vždy našiel, no celkovo som nemala vo zvyku si napríklad s niekým písať alebo sa s niekým pravidelne stretávať. Tak nejako sa mi v rebríčku priorít vyskytli vždy iné položky (škola, práca, rodina, priateľ, domácnosť, cvičenie, blog...), no teraz všetko dobieham a zisťujem, aké krásne je mať okolo seba skvelých ľudí, ktorí tu vlastne boli vždy, len ja som ich obchádzala. 
Novinky v šatníku. Nakupovanie oblečenia nepatrí medzi moje obľúbené činnosti, najradšej by som bola, ak by mal môj šatník funkciu selfaktualizácie a dopĺňal by sa sám (buďte tak dobrí a vymyslite to už niekto:D). Na druhej strane, mám rada nové veci a viem sa z nich tešiť a tak je tomu aj teraz, keď som si kúpila pár vecí do práce. V poslednom čase nosím veľmi rada šaty a tuniky s legínami a myslím, že sa v blízkej dobe ešte po nejaké zastavím, môžem vám potom aj čosi nafotiť.

Čo aktuálne teší vás - máme niečo spoločné?:)

sobota, 13. júna 2015

Ako som schudla 7 kíl

Ako sa to začalo

Príbeh, ktorý vám rozpoviem, sa začal pred piatimi rokmi. Na počiatku všetkého bola rezignácia. Mala som pár kíl navyše a bola som z toho nešťastná, no po stom pokuse schudnúť som sa vzdala. Neprestalo mi byť jedno, ako vyzerám, ale povedala som si, že sa naučím svoje telo "nosiť s gráciou"

V tom čase som nastúpila na vysokú školu, odišla som od rodičov a začala "fungovať" viac samostatne, čo znamená, že aj o tom, čo som jedla, nerozhodoval nik iný len ja. Samozrejme, ani predtým som nebola nesvojprávna, ale je predsa len iné, keď máte za chrbtom starostlivú maminu, ktorá vám neustále varí, vypeká a ešte vás aj kontroluje, či ste toho zjedli dosť. V tomto sa môj život dosť zmenil.

Začala som jesť menej a častejšie a nikdy som si jedlo nekupovala do zásoby (max na 1-2 dni, lebo čím viac jedla doma človek má, tým rýchlejšie sa míňa...). Pri každom nákupe som myslela na to, že keď si domov nedonesiem žiadnu hlúposť, tak sa tou hlúposťou nebudem môcť napchávať. Na nejaký čas som dokonca prestala jesť pečivo, pretože som ho bola z domu tak prejedená, že mi vôbec nechýbalo. Začala som jesť viac ovocia, zeleniny a mliečnych výrobkov, no čo je dôležité, konečne som sa naučila jesť pravidelne. Jedlo som si pripravovala vždy deň vopred alebo aj na viac dní dopredu, stal sa zo mňa krabičkovač:)

Niekedy v tom čase som sa začala viac venovať plávaniu. Chodila som plávať dva, niekedy trikrát do týždňa, občas som si zašla do fitka a raz týždenne v rámci telesnej na aerobik. Z cvičenia sa stala moja záľuba a aj keď som občas mávala dni, kedy sa mi príšerne nechcelo, veľmi dobre som si uvedomovala, ako výborne sa po cvičení cítim a tohto pocitu som sa nemienila vzdať.

Toto všetko, čo vám tu píšem, neboli veci, ktoré by som si v tom čase, keď sa diali, uvedomovala. Nič z toho som si "nenaordinovala" v snahe schudnúť, ale všetky tieto veci nastali a pretrvali preto, že mi psychicky prospievali. Odo dňa, kedy som sa rozhodla "nosiť svoje telo s gráciou", uplynul takmer rok a ja som za celý ten čas nestála na váhe. Myslím, že neexistuje lepší dôkaz o tom, že som sa na snahu schudnúť naozaj vykašľala...:)

Keď sa dostavil výsledok

Na to, že som schudla, ma najprv začali upozorňovať moji známi. Nejaký čas som to považovala za jednu z tých zdvorilostných formuliek, aké si ľudia hovoria preto, že sa to zvykne a nie preto, že by to bola naozaj pravda. Keď však niečo počujete tretí, štvrtý raz, prebudí sa vo vás zvedavosť. Postavila som sa na váhu. Mínus 7 kíl. Kedy? Ako? Až vtedy mi to došlo. Všetko to, čo vám tu píšem.

Ani neviete, ako rada by som vám sem dala fotku "predtým" a "potom", no v čase, keď som mala okolo pupku pneumatiku, posledné, na čo som mala chuť, bolo fotiť sa a už vôbec nie od pása dolu:) Ak by som vtedy vedela, že raz zhodím, prisahám, odfotila by som sa tak, aby to vyzeralo čo najhoršie:D Pridávam vám teda aspoň aktuálnu foto. Je to už 5 rokov, čo som schudla, no váhu si stále držím. 


Je to klišé, ale...

Samej sa mi prieči, že to musím napísať, ale všetky tie rady "starej matere" o chudnutí sú pravdivé. Nehladovať, jesť pravidelne, hýbať sa... Na všetky tieto rady som bola vždy alergická - veď sú tak triviálne! Teraz už viem, že návod som mala celý čas pred nosom, len som nebola ochotná ho akceptovať. Chcela som dosiahnuť viditeľný výsledok hneď, ale tým som sa od svojho cieľa ešte viac vzďaľovala, napriek tomu som každý deň stála na váhe/pred zrkadlom a čakala, že dnes "to" už určite uvidím... 

Tajomstvo úspechu

Paradoxne, svoj sen som si splnila až po tom, čo som sa oň prestala tak prehnane snažiť. V "deň rezignácie" som sa so svojou postavou nezmierila, ale rozhodla som sa nebyť pre ňu nešťastná. Ako? Svoj cieľ som preformulovala zo "schudnúť" na "byť so sebou spokojná" a namiesto otázky "kedy už konečne schudnem?" som si odpovedala na "čo môžem dnes pre seba urobiť?" Viem, hovorí sa mi to ľahko, lebo to vyzerá, že svoj boj mám už dávno za sebou a po vojne je každý hrdina. V skutočnosti sa boj o spokojnosť ženy samej so sebou nikdy nekončí. 

Aj keď som schudla, neusporadúvam preteky v tom, kto sa na obed najviac "naláduje" a ani som neprestala cvičiť. A to je to "tajomstvo" - čokoľvek sa rozhodneme pre svoje krajšie ja urobiť, táto zmena musí byť trvalá. Čím menšiu, obľúbenejšiu, prirodzenejšiu a rozumnejšiu zmenu urobíme, tým väčšia je šanca, že novú cestu neopustíme. Tá moja viedla od veľkosti 40 k veľkosti 36, šaty nosím 34-ky. 


Dáš to aj ty

Dôvod, prečo vám toto všetko píšem, je ten, že často čítam alebo počúvam o tom, ako "zajtra už ale naozaj začnem" či "vyzerám hrozne". Chcem vás povzbudiť, ukázať vám môj príbeh a povedať vám, že vám rozumiem. Keď som mala veľkosť 40, každé ráno som sa vedela aj 3x prezliecť, v ničom som sa necítila dobre. Zdalo sa mi, že sa stále obmedzujem, pritom výsledok nevidím žiadny. Mala som podozrenie, že priberám aj z vody a moje sebavedomie veľmi trpelo.

Hovorí sa, že začiatky sú ťažké, ale uvažovali ste niekedy nad tým, prečo? Nebude to preto, že máme latku stanovenú príliš vysoko a chceme ju dosiahnuť čo najrýchlejšie? Áno, presne tým to je. Ak do niečoho vstupujeme s myšlienkou, že ideme robiť veľkú vec a pre veľkú vec je treba veľa urobiť, je prirodzené, že sa rýchlo unavíme a naše nadšenie rýchlo vyprchá. Preto sú začiatky také neobľúbené - zažívame ich znova a znova a s rovnakým výsledkom. No čo tak začať ešte raz, po malých krôčkoch a tentokrát naposledy?:) 

streda, 27. mája 2015

Inžinieris:)

Ahoj ahoj:) Hlásim sa vám po dlhšom čase, ale zato s úsmevom:) Včera som úspešne ukončila štúdium na vysokej škole a neviete si predstaviť, ako sa teším:) Včera mi to ešte celkom nedochádzalo, bola som vyčerpaná, vystresovaná, bolo mi zle a bolela ma hlava, ale vyspala som sa a dnes som celá šťastná, že to už mám za sebou. Hneď ako dopíšem tento príspevok, pustím sa do všetkého, čo som posledné 4 týždne zanedbávala a najbližších pár dní plánujem venovať len sebe, drahému, rodinke a svojim záľubám. Všetko si upracem, začnem opäť cvičiť, blogovať... Počas mojej mesačnej neaktivity na blogu sa mi v hlave nazbieralo množstvo nápadov na nové články a už sa neviem dočkať, kedy vám ich spracujem. Teraz však na mňa čaká vaňa a halda prachu na poličkách:) Pozdravujem vás a prajem vám krásny deň:)

streda, 25. februára 2015

BENÁTKY

Bongiorno amanti:)) Po príspevkoch o Verone a ostrovoch Burano a Murano tu mám pre vás záverečné (trošku dlhšie) rozprávanie o našom výlete do Talianska, v rámci ktorého sme navštívili aj karneval v Benátkach.

Viete že...
...Benátky tvorí 118 ostrovov, na ktorých sa nachádza vyše 400 mostov?
...tiramisu je benátsky zákusok?
...v benátskych kanáloch je slaná aj sladká voda?

Benátky, nazývané aj kráľovnou Jadranského mora, mestom vody alebo mestom svetla, boli v minulosti námornou veľmocou a centrom umenia. Potvrdzujem, že túto históriu je z Benátok cítiť ešte aj dnes a keď nám sprievodkyňa rozprávala všetky tie príbehy a udalosti, ktoré sa s Benátkami spájajú, mala som pocit, akoby sa diali tu a teraz. Ak by som ale mala sama vymyslieť nejaký podtitul tomuto mestu, nazvala by som ho mestom dvoch tvárí. Na jednej strane vidíte všetku tu krásu, bohato zdobené budovy, honosné námestia, vzácne pamiatky, výtvory umelcov, drahé reštaurácie (napr. v jednej kaviarni stojí káva 18 eur, čo im šiši?:D) a všetky tie veci, ktoré môžete vidieť a zažiť len v Benátkach, na strane druhej realita Benátok nie je vôbec taká ružová. Mnohé historické budovy síce naoko vyzerajú pekne, ich stav je však alarmujúci a taktiež bývanie a ubytovanie je tu drahé, ale podmienky bývania cene rozhodne nezodpovedajú. Aj my s priateľom sme sa zatúlali do jednej obytnej štvrte, ktorá na tom bola horšie ako môj internát a to je už čo povedať. Mladí ľudia sa pre zlé podmienky na bývanie a takmer žiadne pracovné možnosti z mesta sťahujú, a tak je priemerný vek obyvateľov Benátok relatívne vysoký. Zaujímavosťou je, že Bentáky sú v priemere 54 dní do roka zatopené, preto majú takmer všetky budovy vyvýšený vchod a vyššie obloženie. Inak je to vcelku frustrujúca predstava, koľko vody okolo seba títo ľudia majú, no kúpať sa v nej nemôžu, pretože vodná cesta je tu cesta ako každá iná... 

Napriek chybičkám krásy (ktoré ale vnímajú skôr domáci ako turisti), Benátky sú jedno z najkrajších miest, aké som kedy videla a ako milovník pamiatok a historických častí mesta som si tu prišla na svoje. Páčilo sa mi a obdivovala som tu prakticky všetko a ako pri každom meste, ktoré navštívim cez zimu, aj v prípade Benátok dúfam, že zažijem aj ich letnú tvár. Tá februárovo-karnevalová vyzerala takto:


A ešte vám chcem povedať, že celý výlet Burano-Murano-Benátky-Verona sme absolvovali s cestovnou kanceláriou Primatravel, ktorá má sídlo v Nitre a ponúka množstvo lákavých zájazdov. My s priateľom sme boli spokojní úplne so všetkým, od dopravy, služby sprievodcu, cez ubytovanie, stravu, celkovú organizáciu, až po cenu a celkový zážitok:-) Týmto ukončujem sériu "talianskych príspevkov" a dúfam, že čoskoro navštívim ďalšie krásne miesta, pretože vo výhľade ich mám ešte mnoho:)) Pozdravujem vás a budem rada, ak mi napíšete, aké sú vaše cestovateľské sny:)