pondelok, 18. septembra 2017

Diagnóza: Nemám čas


Neexistuje nedostatok času, len zle zmanažovaný čas. 

Neexistuje nedostatok času, len nedostatok vôle. 


Krásne ránko:)

Aj keď nerada generalizujem a nezažila som svet pred 50 či 100 rokmi, zdá sa mi, že dnešná doba je akási uponáhľaná. Mnoho ľudí permanentne "nemá čas" a ja sa zamýšľam, či to je naozaj tak alebo sa z tohto slovného spojenia stala už bežná súčasť našich slovníkov ako debaty o počasí. Stretávame sa s ľuďmi, ktorí nemajú čas chodiť cvičiť (síce tvrdia, že by naozaj veľmi chceli), ktorí sa k obedu dostanú o pol tretej poobede (síce sú na nohách už od 5:30), ktorí Vám mesiac nereagujú na správu a potom Vám odpíšu "prepáč, píšem až teraz, nemal/a som čas...". Nachádzate aj Vy vo svojom okolí takéto prípady? Ste aj Vy takýmto prípadom?

Sú dni a týždne, kedy NAOZAJ nemáme čas. Keď máme pred skúškou, v robote dokončujeme dôležitý projekt, lietame po vybavovačkách, sťahujeme sa... Okej, niekedy NAOZAJ nemáme čas. Čo však robiť s takou tou NEMÁMČAS chorobou, ktorá trvá príliš dlho a vlastne sa vlečie akoby naprieč celým našim životom? Mám na mysli tú NEMÁMČAS výhovorku, ktorú radi používame, keď sa nám do niečoho nechce, chceme niečo odložiť, chceme sa niečomu vyhnúť alebo chceme pôsobiť ako zaneprázdnený človek, ktorý má vždy niečo zaujímavé na práci. 

Nuž. NEMÁMČAS človekom je občas každý z nás. Či už naozaj alebo nie naozaj. Ako však zvládať svoj čas, ak ho naozaj chceme využiť efektívne a presne na to, na čo chceme? Ako zaradiť do svojho denného či týždenného programu niečo, čo sa tam doposiaľ nedokázalo vtesnať? Tu je mojich pár tipov:)

Zdroj: Pexels

1 - Určite si priority - krátkodobé, aj dlhodobé 

Ak svoj život žijeme bez toho, aby sme ho prehodnocovali, niečo od neho očakávali a niečo pre svoje sny urobili, môže sa stať, že ho budeme žiť len tak random. Zamyslime sa a pokojne si aj na kus papiera alebo do mobilu napíšme, čo by sme chceli vo svojom živote vidieť, zažiť, urobiť, dosiahnuť. Nebojte sa, že bude Váš zoznam príliš dlhý, na jeho plnenie máte ešte cca 60 rokov:) Tento zoznam bude Vaše "vodítko", Vaša cesta. Majte ho poruke. Ľahšie tak svoje dni orientujete na to, čo je pre Vás skutočne dôležité, naopak, zbytočné aktivity pôjdu bokom. Keď budete mať všetky svoje ambície takto pokope pred sebou, uvedomíte si, že potrebujete niektoré veci vo svojom živote robiť inak, ako ste ich robili doposiaľ. Možno ráno začnete vstávať o hodinu skôr, možno prestanete fajčiť, možno si začnete odkladať peniaze do prasiatka... Zoznam Vám otvorí oči. Pretože v skutočnosti to nie je LEN TAK HOCIJAKÝ zoznam, ale VAŠE PRIORITY, VÁŠ VYSNÍVANÝ ŽIVOT. Krátkodobejšie (denné/týždenné) úlohy si môžete značiť do diára, dlhodobejšie úlohy niekam bokom - nepochybujem, že aj na tieto účely už bolo vytvorených množstvo dobrých mobilných aplikácií:) 

2 - Priraďte každej úlohe čas, ktorý ste ochotný/schopný jej venovať

Máme teda zoznam úloh, ktorým sa chceme dnes, tento týždeň a celkovo vo svojom živote venovať. Aby sme to celé nejako "ošéfovali", musíme si byť sami sebe dobrým, ale prísnym pánom. Je jasné, že príprave prezentácie do školy alebo jarnému upratovaniu skrine by sme sa vedeli venovať aj pol dňa a stále by to nebolo tak celkom ono, ale my chceme deň využiť aj na iné aktivity (v našom zozname totiž svieti, že chceme začať cvičiť a máme predstavu tak asi cca o 3 pohybových aktivitách týždenne). Je dobré vedieť si stanoviť časový harmonogram a to aj na deň, kedy zrovna nemáme žiadne povinnosti a mohli by sme ho celý len tak prešuchtať chodením z obývačky do kuchyne, od televízora k chladničke. Namiesto 4-hodinového upratovania skrine tak skúsme nastaviť svoju myseľ na to, že máme na túto aktivitu iba hodinu. V reále nám to možno bude trvať hodinu a 20 minút, pretože to chceme urobiť poriadne, ale schválne sa psychicky nastavme radšej na kratší čas, výkon úlohy nám pôjde efektívnejšie. Po hodine a dvadsiatich minútach upratovania skrine máme stále 2 hod 40 min, aby sme si zacvičili...:)

3 - Nenechajte sa rozptyľovať

Ak pracujete, pracujte, Ak oddychujete, oddychujte. Ak sa učíte, tak sa učte. Je náročné robiť na jednej veci, ak žijeme vo svete plnom komunikačných technológií, multitaskingu, sociálnych sietí a podobných "mňamiek", ktoré nás buď lákajú alebo vyrušujú v čase, kedy to najmenej potrebujeme. Na druhej strane práve sústredenie sa na jednu vec nám pomáha urobiť túto vec rýchlejšie a s menšou námahou. Koľkokrát ste "zabili celý deň učením sa", ale v skutočnosti, ak by ste narátali čistý čas Vášho štúdia, prišli by ste na to, že ste sa učili možno hodinu a pol a zvyšných 8 hodín ste strávili iba myšlienkou na to, že by ste sa mali učiť, ale robili ste niečo celkom iné? Urobme teda to, čo máme, tu a teraz. Ak to vybavíme, môžeme to vytesniť zo svojej mysle a prejsť na ďalšiu úlohu.  

4 - Oddychujte, odmeňujte sa

Tento článok nie je o tom, ako ísť za hranice svojich možností, využívať svoj čas na 100 % a na konci dňa od únavy - s prepáčením - padnúť na hubu. Je o efektívnom využívaní jednej z najcennejších vecí, ktorú máme - nášho života. O tom, ako do svojho života zaradiť to, po čom túžime, ak sa nám to náhodou momentálne nedarí. O tom, ako prekonať nepriateľa - nedostatok času, o ktorom tak radi všetci hovoríme. O tom, ako môžeme ľahšie dosiahnuť svoje ciele. Ale! Ak na sebe makáte, nezabudnite oddychovať. Dobrý spánok či nedeľné popoludnie strávené s priateľmi je skvelým palivom pre ďalšie výkony:)

Ktorý z týchto bodov sa snažíte praktizovať? Tiež občas používate "nemám čas" ako výhovorku?:)

Majte ešte pekný dník:)

pondelok, 11. septembra 2017

6 tipov, ako prežiť návrat do školy/do práce

Ahoj, ahoj:)

Možno v týchto dňoch zažívate návrat školy po prázdninách alebo návrat do práce po dovolenke, či skrátka vyššie pracovné nasadenie, pretože na jeseň nás všetkých začne opúšťať taký ten ízy-pízy letný režim a začíname sa seriózne venovať všetkému, od čoho sme v lete usilovne oddychovali. Sú ľudia, ktorí prepnutie sa medzi voľnom a školou/prácou zvládajú v pohode, pretože po voľnejších dňoch už potrebujú do svojho života vniesť viac akčnosti, ale sú aj takí, ktorí sa potrebujú hecnúť, aby toto prepnutie sa v zdraví zvládli. Ak patríte do skupiny č. 2, mám tu pre Vás zopár tipov, ako prežiť nielen kritický september, ale celý pracovný/školský rok, až pokým Vám opäť nezačne to ízy-pízy obdobie A.K.A. dovolenka alebo prázdniny:)

Foto: Picjumbo via Pexels

Tip č. 1: Pustite sa do čítania motivačnej literatúry
Motivácia je základ. Ak nemáme motiváciu niečo robiť, nemáme dôvod to robiť, potom nemáme ani radosť z toho, že to robíme a robenie mnohých vecí sa tak pre nás stáva stereotypným. Ubíjajúcim. Nezmyselným. Nájdime teda zmysel v každom jednom dni. Motivačná literatúra má skvelú moc - učí nás oddychovať, dáva nám pozitívny náhľad na skutočnosti, ktoré by sme inak vnímali negatívne, pomáha nám chápať a prijímať veci také, aké nám ich život prináša, učí nás viac si vážiť samého seba, zmeniť prístup, ak nevieme zmeniť okolnosti, pracovať na sebe a vytrvať vtedy, keď sa už-už chceme vzdať. Zopár tipov na dobré motivačné knižky nájdete v tomto článku.

Tip č. 2: Skontaktujte sa s ľuďmi, ktorých ste dlho nevideli
Pravidelné stretávanie sa so svojimi top 5 kamarátmi je skvelé, ale čo tak "prehodiť chuť" a hodiť reč s niekým, koho ste už dobrých 10 rokov nevideli? Obvykle sú to práve takéto stretnutia, ktoré nás donútia obhliadnuť sa, zosumarizovať si svoje pokroky, úspechy a pády a zamyslieť sa nad tým, kde chceme byť o ďalších 10 rokov. Možno zistíte, že škola/práca, do ktorej teraz chodíte, nie je pre Vás, alebo - práve naopak - uvedomíte si, že aj keď na svoju školu/prácu (ako každý normálny človek) občas nadávate, v skutočnosti je to presne to, po čom ste túžili alebo presne to, čo Vám pomôže dosiahnuť nejaký Váš ďalší, vyšší cieľ. 

Tip č. 3: Posuňte svoje záľuby na vyšší level
Oddychovať sa musí a aj keď ja sama patrím do skupiny ľudí, ktorí to občas preháňajú so zodpovedným prístupom k práci, uvedomujem si, že za kvalitnou prácou sa skrýva aj kvalitný oddych. Aby sme sa vyhli výhovorkám, prečo by sme sa mali dnes radšej učiť/dlhšie pracovať, mali by sme sa naučiť vyvažovať povinnosti s voľným časom. Radi cvičíte? Okej, kúpte si permanentku do fitka. Radi maľujete? Okej, prihláste sa na výtvarný kurz. Urobte presne to, čo Vás "donúti" venovať sa tomu, čo Vás baví, každý pondelok/stredu/každý druhý deň alebo skrátka tak často, ako len chcete. Nedovoľte povinnostiam, aby Vám "odhrýzali" z času, ktorý ste mali mať pre seba. A ak sa tak stane, potom niekedy "odhryznite" z povinností, aby boli s Vaším voľným časom v rovnováhe.

Tip. č. 4: Začnite nakupovať vianočné darčeky
Že vtip? Teraz v septembri? Vôbec nie. Akonáhle v obchodoch z pultov zmizne "back to school" výbava, začne sa zvianočnievať, tak prečo to nevyužiť vo svoj prospech? Teraz máme priestor ísť na kupovanie darčekov s chladnou hlavou, pomaly, bez stresu a užiť si to tak, ako si to v decembri (keď naháňame termíny v práci a v škole skúšky) určite neužijeme. Ženy, ruku na srdce. Po zlom dni v škole či v práci by ste šli nakupovať tak či tak, prečo teda nekúpiť namiesto SEBE niečo SVOJIM BLÍZKYM?:) Pekne si to doma naškrečkujete, zabalíte, schováte a v decembri, keď už aj Vy zabudnete, čo ste kúpili, to všetko bude prekvapenie aj pre Vás:)

Tip. č. 5: Robte zmeny
Ak potrebujete vypnúť od povinností a spestriť si život, niet vhodnejšieho času na zmeny, ako práve teraz, keď sme v septembri na začiatku veľkého školského a pracovného šialenstva. Vyskúšajte napríklad iné usporiadanie vecí/nové dekorácie na svojom pracovnom stole, inú cestu do školy či do práce, inú reštauráciu počas obednej prestávky... Zmeny nám pomáhajú rozptýliť myseľ a vyvádzajú naše dni zo zaužívaných stereotypov.

Tip č. 6: Objednajte si zimnú dovolenku
Keďže celý tento príspevok je venovaný tomu, ako odpútať svoju myseľ od školských a pracovných povinností, čo už Váš mozog zamestná viac ako RIADNA tešenica na lyžovačku alebo dovolenku niekde, kde bude tak o 30 stupňov viac ako u nás?:) Môžete mi veriť, zimná dovolenka strávená niekde mimo 15 druhov koláčov, zemiakového šalátu a rozprávok, ktoré ste už 50-krát videli, má niekedy väčšie čaro...:) Tak čo, už otvárate gúgl?:))

Extra tip na záver: Neznášate pondelky? Naplánujete si niečo pekné vždy na tento deň. Urobte z toho rutinu - pondelok = niečo super. Možno Vám to neotočí život naruby, ale nedeľné popoludnie už nestrávite stresom z toho, že sa deň chýli ku koncu a už čoskoro sa premení na PONDE..... To slovo, ktoré nedokážete ani vysloviť:)

Pozdravujem Vás, majte ešte pekný deň:)

utorok, 5. septembra 2017

Sú blogy povrchné?

Foto: Stil via Unsplash
NEVIEM. Toľko moja neurčitá odpoveď hneď na úvod. Asi záleží na tom, aké blogy sledujeme a čo si z nich berieme. Viem absolútne presne, kedy som začala sledovať svoje prvé obľúbené blogerky - bol rok 2011. Mala som vtedy 20 rokov a myslím, že som už vedela selektovať, kto a čo ma zaujíma a kto a čo má pre mňa nejakú pridanú hodnotu. O tom, aké blogy navštevujeme, rozhodujeme my samé, tak prečo si nezostaviť "blogový svet" len z blogov, ktoré nám niečo dávajú? Možno je dobré priebežne prehodnocovať, kým a čím sa obklopujeme - nielen v reálnom, ale aj vo virtuálnom živote - pretože či už si to uvedomujeme alebo nie, aj virtuálna sféra ovplyvňuje a formuje naše myšlienky, hodnoty, postoje. Pre mňa sú blogy veľkou inšpiráciou, pomocou a záľubou, na druhej strane som rada, že som mohla prežiť pubertu bez nich. 

Myslím, že základným problémom - ani nie tak blogov samotných, ako skôr ich čitateľov/sledovateľov - je, že považujú to, čo vidia, za normálne, bežné, alebo dokonca ako akési merítko toho, ako by ľudské životy mali vyzerať. Teraz sa budem trochu opakovať, pretože som o tom písala už v niektorom zo svojich predchádzajúcich článkov - že cez sny a životy iných ľudí často nevidíme tie vlastné. Čokoľvek na sociálnych sieťach vidíme alebo čítame, nemali by sme sa na to pozerať ako na "toto chcem", pretože - povedzme si na rovinu - ak by sme daný príspevok nevideli, ani by sme netušili, že po niečom takom túžime. Skúsme myslieť a konať viac ako MY a menej ako TÍ DRUHÍ. Keď viem, čo chcem, ale možno neviem, ako na to, môžu mi byť iné blogy veľmi nápomocné - inšpirovať ma, motivovať ma, pomôcť mi vytrvať, dosiahnuť svoj cieľ alebo skrátka iba nájsť ten vhodný krém pre svoju komplikovanú pleť...:) Naopak, keď nemám predstavu o svojom živote a nechávam sa viesť životmi iných ľudí, dopadne to tak, že chcem vždy presne to, čo nemám, ale majú to iní, a tak sa vlastne celý čas naháňam za niečím, o čo reálne ani nestojím, ale je to trendy, novinka, majú to všetci, je to cool a pod. Vtedy sú blogy zlým pánom a áno, môžu sa nám zdať povrchné.

Čo ma občas mrzí, je, keď šikovné blogerky prestanú blogovať práve preto, že už nechcú prispievať do "tohto povrchného sveta". Podľa mňa ale problém nie je v nich - ak ich písanie baví, potom časom samé prídu na to, že im blog predsa len chýba. Možno by stačilo len zmeniť tému (?). Ja sama som si v minulosti niekoľkokrát prešla blogovou krízou, takže viem, o čom hovorím. Blog DAY by DAY je už mojím tretím, pričom aj on mal tento rok dlhšiu pauzu, ale zvládol ju:) A asi preto píšem tento článok - pochopila som jednu vec. V minulosti som písala na svojom blogu o veciach, ktoré - okej, asi ma bavili, keď som si už dala tú námahu a čas a písala som o nich a produkovala tony fotografií - ale možno som to v minulosti na svojom blogu nebola tak celkom ja. Alebo možno aj áno, len moje názory a postoje sa medzičasom zmenili a ja už som tu a teraz nebola stotožnená so všetkým, o čom som v minulosti napísala. Keď som si na začiatku tohto roka prechádzala svoje staršie články, veľa z nich sa týkalo kozmetiky, nákupov, oblečenia... Ale toto predsa nie som ja!! Kozmetiku používam prevažne stále tú istú dokola, nákupy oblečenia neznášam a nosím si už pár rokov taký ten svoj sivá myš štýl, takže nejaké módne trendy mi vôbec nič nehovoria. Zistila som, že v živote ma zaujímajú a robia mi radosť celkom iné veci, ako tie, o ktorých som na svojom blogu písala. V dôsledku čoho sa môj blog "zasekol". Cez zimu som mala 3 mesiace pauzu, na jar ďalšie 3 mesiace, potrebovala som sa nájsť a - podarilo sa. Môj blog prešiel totálnou revíziou, mnoho článkov som od úžasu vymazala (:D) a zmenila som celkový koncept svojho blogu. Chcem písať viac o sebarozvoji a motivácií, cestovaní a kreatívnej tvorbe, pretože práve to je to, čo ma momentálne najviac baví. Ak by som mala zostať pri svojich v minulosti zaužívaných témach, pravdepodobne by som aj ja svoj blog tento rok definitívne odpísala. Chcelo to len pauzu, čas, porozmýšľať a nájsť si cestu. 

Čo tým celým chcem povedať je, že tak, ako sa vyvíjame, rastieme a dospievame my ľudia, tak by sa mali vyvíjať aj blogy, ktoré píšeme a obmieňať sa blogy, ktoré sledujeme. Ak nás pred 8 rokmi bavili make-up tutoriály, je normálne, že sme v tom čase dávali follow všetkým blogom s touto tématikou. Dnes nám už takéto blogy môžu prísť povrchné, ale práve preto sú tu ďalšie blogy a ďalší blogeri (a že ich nie je málo!), ktorí prichádzajú s inými témami. Môžeme sa pohnúť ďalej, nikto nás predsa nenúti pozerať sa na to, čo nás nebaví a ani písať o tom, s čím nie sme stotožnení. Hovorí sa, že "dnes má blog každý", tak prečo nedávať follow a nepísať články s väčšou rozvahou? Ak sledujeme blogy, ktoré SÚ PRE NÁS POVRCHNÉ a píšeme články, ktoré SÚ PRE NÁS POVRCHNÉ, potom moja odpoveď znie - áno, blogy sú povrchné. 

Verím, že tento článok vo Vás vyvolá chuť čítať tie správne blogy a písať tie správne články. Majte sa krásne, 
Vaša I.:) 

streda, 30. augusta 2017

Som puntičkár a TOTO fakt milujem :))

Ahojte:)

Vždy, keď si čítam nejaký článok alebo motivačnú knižku, v ktorej sa nájdem (mám taký ten pocit, že "toto presne akoby o mne písali"), musím sa usmievať, niekedy sa dokonca nahlas zasmejem. Možno aj Vám niektoré Vaše myšlienkové pochody prídu normálne, no keď sa na ne pozriete očami iného človeka, prídu Vám vtipné, divné, prehnané, svojské...:) A myslím, že osobitou kategóriou sme my - puntičkári. Máme to v hlave a aj vo svete okolo nás skrátka inak usporiadané, všetko musí do seba zapadať, vzájomne ladiť, lichotiť našim očiam, duši. Vieme sa tešiť z hlúpostí typu - "jéééj, tie obrazy na stene sú zavesené na milimeter presne!!", naopak, nad banalitami sa vieme riadne pohoršovať (akože "nechápem, prečo to nezoradili aspoň podľa farby...":D). A práve to, čo ako puntičkárovi robí radosť mne, prípadne čo ma naopak "riadne vytáča":D, sa dočítate v tomto článku:)


Minimalizmus
Vo všetkom. Neznášam nakupovanie potravín do zásoby, prepchatú skriňu oblečením, poličky plné harabúrd, zaprataný písací stôl, prekombinované outfity, množstvo rozbabranej kozmetiky... Niekto potrebuje mať pocit hojnosti, no mňa práve tento pocit množstva materiálnych vecí v okolí ubíja. Zbožňujem prázdnu kuchynskú linku, poloprázdne poličky, z ktorých dokážem prach utrieť za pár sekúnd a celkovo takú tú atmosféru v byte, akoby ste sa len pred týždňom nasťahovali - skrátka takmer nikde nič:) 

Vyhadzovanie vecí
Tento bod dosť súvisí s prvým, pretože keď chcete doma držať len minimum vecí, znamená to, že ich musíte aj pravidelne triediť a všetko "to navyše" posúvať ďalej - darovať, predávať či vyhadzovať. Mne takéto zbavovanie sa vecí robí NE-HO-RÁZ-NU radosť! Cítim pri tom taký skvelý pocit, asi ako keď nákupná maniačka nakupuje, len ja robím presný opak - veci nerada nadobúdam (ak to nie je zrovna niečo, po čom vyslovene túžim alebo to potrebujem), ale rada sa ich zbavujem. Myslím, že kto to takto necíti, nikdy ma nepochopí, ale áno, existujú aj takéto prípady:)

Upratovanie
Je to pre mňa jedna z tých činností, pri ktorých si viem oddýchnuť, prísť na iné myšlienky. Aj keď zvyknem veci odkladať na svoje miesto hneď, teda mám doma - dá sa povedať - permanentne upratané, raz za týždeň zvyknem robiť aj ja také to dôkladnejšie upratovanie, ktoré každý deň nerobím. Je to pre mňa relax a niekedy sa vyslovene teším, ako po práci chytím nejakú handru a niečo doma vyčistím:D Špeciálne si vychutnávam, keď hádžem použité oblečenie do koša na bielizeň alebo idem prať a zbieram po byte všetko, čo by som ešte oprala:D Asi sa už teším na to, ako to bude zase čisté a voňavé:) Inak tieto moje upratovacie chúťky sa netýkajú iba domácnosti, ale priebežne si potrebujem upratovať aj také veci ako dokumenty v počítači, fotky v mobile, myšlienky, vzťahy a pod. Jediné upratovanie, ktoré ma nebaví, je upratovanie po iných...

Reorganizácia
Lebo reorganizácia a upratovanie nie je to isté!!:) Z času na čas dostanem chuť premiestniť si veci - nájsť im nové miesto, nové využitie alebo ich zoradiť podľa iného systému. Napríklad keď som prišla bývať do môjho súčasného bytu, využívala som svoj najväčší stôl ako kozmetický stolík, ale časom som dostala neodolateľnú chuť urobiť z neho riadny písací stôl, no a tak ho teraz používam. Mám rada zmenu, kedy Vám určité veci zostanú, ale presuniete ich na iné miesto, nedokážem dlhodobo fungovať v tom istom prostredí. 

Systém
Či už si zakladám veci do poličky alebo riešim nejaké úlohy, vždy si musím vymyslieť nejaký systém alebo stratégiu, ako budem postupovať, neviem niečo urobiť/uložiť proste len tak random:D Zbožňujem prepravky, zakladače, diáre, organizéry, to do listy, zvýrazňovače, nálepky, záložky, oddeľovače, stojany, spinky... Proste všetky tie veci, bez ktorých puntičkári nemôžu žiť:D

Diáre
Spomínala som ich už vyššie, ale KEĎ ONI SI ZASLÚŽIA BYŤ SAMOSTATNÝM BODOM!!:) Diáre a zápisníky - potrebujem ich mať ku šťastnému životu a nemôžu byť hocijaké, ale musia spĺňať moje náročné požiadavky:) Diár musí byť pekný, spratný, ale zároveň poskytovať dosť priestoru na zapísanie všetkého potrebného. Niet väčšieho sklamania, keď taký nájdem a má vo vnútri české sviatky a mená:D Zápisník mám rada jeden malý, do ktorého si zapisujem údaje, ktoré využijem aj o pár rokov (prihlasovacie údaje, adresy, kontakty, návštevy lekárov a pod.) a jeden väčší, do ktorého si čmáram rôzne pracovné či súkromné poznámky, keď si potrebujem niečo rozsiahlejšie zaznačiť, čo sa mi nechce vyťukávať do mobilu.

Google Keep
Aplikácia, ktorú podľa mňa MUSEL vymyslieť puntičkár, pretože NEpuntičkár nerozumie, čo puntičkári do života potrebujú:D Pre mňa absolútne top apka, kde si môžete vytvárať a odškrtávať zoznamy, pridávať rýchle poznámky, fotografie, zvukové záznamy, ba čo viac - priraďovať poznámkam menovky, farebne ich odlišovať, zdieľať ich medzi viacerými zariadeniami. Spisujem si sem pekné myšlienky, nákupné zoznamy, mám tu to do list úloh na každý deň alebo týždeň, wishlist materiálnych vecí, ale aj cestovateľských zážitkov, tipy na články na blog a do časopisu... - skrátka všetko, čo mi ide hlavou a nechcem to zabudnúť:) 

V skutočnosti toho, čo mám ako puntičkár rada a na čo si potrpím, je oveľa oveľa viac, no toto bolo pár vecí, ktoré mi pohotovo hneď napadli, keď som Vám chcela spísať tento článok, inak by musel byť nekonečný:) Máte aj Vy na niečo podobné slabosť/nervy alebo je to na Vás príliš a takéto veci neriešite? Prajem Vám ešte krásny deň:)

štvrtok, 24. augusta 2017

10 tipov pre spokojnejší život

1. Plňte si sny
My ženy máme úžasnú schopnosť rozdať sa. Chceme byť dobré dcéry, partnerky, matky, sestry, kamošky. Chceme robiť ľudí okolo nás šťastnými a spokojnými. Ale kto urobí šťastnými a spokojnými nás? Hovorí sa, že nikto Ti nedá toľko, koľko si môžeš dať Ty sám. Tak myslite na seba. Doprajte si. Nájdite si na seba čas. Plňte si sny. Nech sú akokoľvek šialené, akokoľvek ambiciózne. Keď sa Vám splní prvý, uveríte, že nič nie je nemožné a začnú sa plniť všetky. Postupne, ale predsa. 

2. Upracte si v hlave
Nehrabte sa v minulosti, už ju nezmeníte. A nedovoľte jej, aby Vám kazila prítomnosť alebo obmedzovala Vašu budúcnosť. Môžete byť kým chcete a dosiahnuť čo len chcete. Čo bolo bolo, nechajte to za sebou. Neriešte iných, nesúďte. Choďte si svoje a myslite pozitívne. Oddeľujte nepodstatné od podstatného, stanovte si priority. Kto a čo je pre Vás v živote to najdôležitejšie? Tomu venujte svoj čas a energiu, všetko ostatné môže ísť bokom.

3. Upracte si vo vzťahoch
Ak cítite, že sú vo Vašom okolí ľudia, ktorí Vás vysávajú, nekontaktujte sa s nimi. Nemusíte "páliť mosty", iba venujte viac času a energie tým, ktorí za to skutočne stoja - ich počet obvykle zrátate na prstoch jednej ruky.  

4. Upracte si vo veciach
Možno máte v skrini veľa vecí, ktoré nenosíte, na stole kozmetiku, ktorú nevyužijete a na poličkách množstvo drobností, ktorých význam už vyprchal, napriek tomu z nich každý týždeň hodinu utierate prach. Vytrieďte si materiálne veci vo svojej domácnosti a všetko, čo nepotrebujete, posuňte ďalej - darujte kamoškám, dajte na charitu, predajte, vyhoďte. Odpútajte sa od materializmu, nezbierajte veci, ale priateľstvá, zážitky a skúsenosti.

5. Neporovnávajte sa s inými
Každý máme inú východiskovú pozíciu, iné možnosti, iné zázemie, inú povahu, iné hodnoty. Riaďte sa vo svojom živote tým, čo je dôležité pre Vás a porovnávajte svoju súčasnosť iba so SVOJOU minulosťou. Ste jedinečná bytosť a to, ako žijú iní ľudia, na tom vôbec nič nemení. Iní Vás môžu inšpirovať, môžu Vás motivovať, ale nedopusťte, aby Vám to prerástlo cez hlavu, pretože cez sny a životy iných ľudí nevidíme tie vlastné.


6. Nájdite rovnováhu medzi tým, čo chcete a tým, čo musíte
Každá z nás má toho občas veľa, ale ako sa hovorí - neexistuje nedostatok času, len zle zmanažovaný čas. Ak máte pocit, že nestíhate, že nemáte priestor venovať sa všetkému, čo máte v pláne a už vôbec nie sebe, zastavte sa a vytrieďte si zo svojho To Do listu nepodstatné úlohy, zbytočné činnosti alebo čokoľvek, čo môžete urobiť neskôr, pokojne aj o pár dní. Získaný čas venujte sebe, svojim záľubám, priateľom, rodine, skrátka strávte ho podľa seba.

7. Nebojte sa vystúpiť zo svojej komfortnej zóny
Niektoré veci by sme najradšej neurobili, pretože sa nám do nich skrátka nechce. Chodiť do školy, chodiť do práce, chodiť cvičiť, racionálne sa stravovať, prestať utrácať za hlúposti, skoncovať so zlozvykmi... Ak však niečo chceme - peknú výplatu, lepšiu prácu, dobrú postavu... - musíme vystúpiť zo svojej komfortnej zóny, inak svoj cieľ nedosiahneme. Naše životy často plynú mimo nás - nie preto, že by sme nevedeli, čo robiť, ale preto, že to nerobíme. Naučte sa teda odolávať pokušeniam, čeliť svojim výhovorkám a ukážte svoju pevnú vôľu. Cesta bude ťažká, ale výsledok Vás poteší. 

8. Nájdite zmysel svojho života
Mať svoje sny a vytýčené ciele je pekné a dôležité v živote každého z nás, pretože práve ich dosahovanie je našou motiváciou, hybnou silou a dôvodom, prečo na sebe pracujeme, posúvame sa ďalej, rozvíjame svoje vlastné ja a neraz ideme za hranice svojich schopností. Žiaľ, prílišné upnutie sa na cieľ je dôvodom, prečo žijeme budúcnosťou, stále na niečo čakáme a nedokážeme si užívať prítomnosť. Sústreďme sa viac na TU A TERAZ, vnímajme všetko, čo robíme, na čo myslíme a čo cítime V TEJTO CHVÍLI. To, čo príde, si užijeme potom, keď to nastane.

9. Nesnažte sa vyhovieť každému a nesnažte sa všetko ovplyvniť
Koľko ľudí, toľko chutí. Aj keď sa budete neviem ako snažiť urobiť všetkých okolo seba šťastnými, spokojnými a budete sa chcieť páčiť každému, nepodarí sa Vám to. VŽDY sa nájde niekto, kto Vašu snahu neocení, neuvidí, spochybní. Načo sa teda takto ničiť? Buďte sama sebou, iba tak nájdete svoje šťastie, nie tým, že budete kriviť svoju povahu, svoje hodnoty. A nesnažte sa všetko do bodky plánovať, ovplyvňovať, robiť veci/okamihy perfektnými. Lebo bez ohľadu na to, ako veľmi si to prajete a čo všetko pre to urobíte, ak niečo nebude mať vyjsť, tak to proste nevyjde. Neviňte sa za to, prijmite to, povzneste sa nad to a choďte ďalej.

10. Majte sa rady
Neexistuje na svete žena, ktorá by bola so sebou na 100 % spokojná. Ale musíme o tom stále rozprávať? Neponižujme a nezhadzujme sa. Pred inými ani samé pred sebou. Ak môžme, makajme na sebe. Ak nemôžme, akceptujme sa. 

Na záver ešte jedna pravda: Tvoj život bude presne taký, aký si ho urobíš.

piatok, 18. augusta 2017

Odkiaľ nabrať motiváciu? | Tipy na motivačné knižky


Ahoj decká:)

Ak rady čítate, mám tu pre Vás zopár tipov na knižky, ktoré som za posledný cca rok/dva prečítala - či už vo vlaku, cez zimu zababušená v deke alebo na balkóne počas teplých letných večerov. Samozrejme, ak by sme sa bavili o knižkách vo všeobecnosti, nesmel by tu chýbať Jo Nesbo:), ale tentokrát pre Vás vyberám iba motivačnú literatúru.

Úplne prvú motivačnú knihu vo svojom živote som si prečítala v období, keď som si po vysokej škole hľadala prácu a možno aj preto padla moja voľba na 13 vecí, ktoré psychicky silní ľudia nerobia. Táto kniha Vám pomôže "dať sa dokopy", keď si prestávate veriť a pochybujete o svojich schopnostiach. Ak ste dostali do vienka menej sebavedomia, všetko v hlave 100x analyzujete, za všetko sa obviňujete a nikdy s ničím nie ste na 100 % spokojné, je toto tá správna knižka.

Ako druhá sa v mojej knižnici objavila knižka Jednoducho buďte šťastní.  ma dosť poznačila, pretože v jednej kapitole sa píše o tom, že za naším nešťastím stoja v prvom rade naši rodičia. Žiaľ, keď tú knihu čítate, uvedomíte si, že je to tak. Vaši rodičia Vás formujú, od detstva Vám podsúvajú svoje názory, hodnoty, postoje a zvyky a Vy ich vedome alebo nevedome preberáte a buď sa to stáva Vašou silou alebo slabinou. Táto pravda človeka bolí a ja som ju doteraz tak celkom nespracovala. Na druhej strane je presne toto jedna z tých kníh, ktorá Vám otvorí oči, poskytne Vám veľa pekných hlbokých myšlienok a preto ju radím medzi tie lepšie. 

Tretiu knižku Smerovať vyššie som dostala. Je to jediná z motivačných knižiek, ktorú som neprečítala celú, pretože mi nie celkom "sadol" príbeh, na akom bola postavená. Mám radšej, keď autor píše primárne pre čitateľov, nie o sebe. Ak autor postaví obsah na tom, že vymenováva, čo všetko dokázal a dáva sám seba iným za príklad, nejako si z toho neviem nič zobrať. Vidím v tom skôr samoľúbosť ako túžbu pomáhať iným. Čítali ste túto knižku? Ako na Vás pôsobila? Možno, ak máte radi príbehy iných ľudí, mohla by sa Vám táto kniha páčiť. 

Veľkou topkou pre mňa je kniha Ako nebyť perfektný, ale úspešný. Človeka asi pochopiteľne najviac za srdce chytí tá kniha, ktorá ho najviac vystihuje a pre mňa je to práve táto. Som prehnaný perfekcionista, mám rada veci presne nalinkované, naplánované, zbožňujem efektívne využívanie času a keď mi niečo naruší plán, som z toho nešťastná. Všetko okolo mňa má svoje miesto a potrebujem mať poriadok nielen v hmotných veciach, ale aj v myšlienkach, vo vzťahoch. Keď niečo robím, musím to robiť poriadne, dávam do toho všetko a preto mi niektoré činnosti a robenie rozhodnutí trvajú dlhšie, 20x ich prehodnocujem. Kniha Ako nebyť perfektný, ale úspešný hovorí o tom, že nemusíte veci robiť 24 hodín 7 dní v týždni na 120 %, ale stačí na 70 a výsledok je rovnaký.

Knižka Ako získať a ovplyvniť takmer každého ma asi veľmi neoslovila, pretože si teraz už ani neviem veľmi vybaviť, o čom bola, a to som ju nečítala až tak dávno. Pravdepodobne to však bolo o získavaní si priazne iných ľudí - v súkromí a v obchodných vzťahoch. Ja síce ako introvert mám so získavaním si priazne problém, ale táto kniha mi pravdepodobne nedala to, čo som očakávala... 

Knižka Prečo nikdy nestíham je tiež ako vyšitá pre perfekcionistov, ktorí si toho na plecia berú viac ako je zdravé a potom sú nešťastní, že deň má len 24 hodín. Knižka vysvetľuje, že neexistuje nedostatok času, len zle zmanažovaný čas. No a tak to je:) Možno mohla byť kniha tenšia a napísaná viac "k veci", nie som veľmi fanúšik rozťahaných myšlienok a omáčok, ktorými sa musíte znudene "prelúskať", aby ste sa napokon dostali k (niekedy triviálnej) podstate. Pritom hrubé knihy mi nevadia, ale v tejto som niektoré pasáže preskakovala. Myšlienkou však super kniha. 

No a to už sa dostávame k mojim dvom obľúbeným knižkám, ktoré patria medzi tie novšie v mojej "knižnici" - Hygge a Danšari. Povedala by som, že obe knižky majú silnejší marketing ako obsah, napriek tomu som si pri ich čítaní výborne oddýchla a odporúčam ich každému - možno práve preto, že ide o také to pohodičkové čítanie, pri ktorom netreba veľa rozmýšľať. 

Hygge viacerým z Vás asi nemusím veľmi predstavovať - bol to (a stále je) veľký hit, ale pre tých, ktorí o tejto knižke ešte nepočuli, hygge je dánske slovo označujúce stav absolútnej pohody. Knižka je plná opisov vecí a okamihov, ktoré Dáni považujú za hygge a Vy si pri jej čítaní uvedomíte, že takéto hygge máte okolo seba každý deň aj Vy, len ho často nevnímate alebo si ho nedokážete vychutnať. Knižka Vás donúti zastaviť sa, oddychovať, užívať života, tešiť sa z maličkostí. 

Danšari je opäť niečo pre perfekcionistov, ale naopak, aj pre ľudí, ktorí nimi nie sú, majú vo svojom okolí zmätok a chceli by to napraviť. Táto kniha - aj keď niektoré jej myšlienky možno aplikovať aj na vzťahy - hovorí predovšetkým o hmotných veciach, ktorými sa obklopujeme. Poskytuje návod, ako si upratať, aby ste už nikdy upratovať nemuseli. Základom je pravidelné triedenie a zbavovanie sa vecí a zároveň žiadne nakupovanie ďalších vecí a nových úložných priestorov. Danšari hovorí o materiálnych veciach, ktoré prechádzajú našim životom ako o rieke. Ak máme doma niečo, čo nepoužívame, nepáči sa nám to alebo nás to dokonca psychicky ubíja, urobíme najlepšie, ako túto vec posunieme po rieke ďalej (vyhodíme ju, darujeme, predáme). Síce som nevedela, že to, ako doma fungujem, sa volá Danšari:), padlo mi dobre vedieť, že neustále triedenie a reorganizácia vecí nie sú psychická porucha, ale životný štýl...:)

Ako posledná mi v knižnici pribudla knižka Blog za milión. Objavila som ju práve v čase, kedy som sa k blogovaniu vrátila po dlhšom období, počas ktorého sa mi blogovať chcelo aj nechcelo a práve vďaka tejto knihe sa moja navrátená chuť do blogovania vystupňovala až do nadšenia. Knižka obsahuje cenné rady a povzbudenia pre začínajúcich blogerov, prináša príbehy tých svetovo najúspešnejších a poukazuje na fakt, že nevedieť ako ďalej, publikovať niečo, s čím s odstupom času nie ste celkom spokojní či zmeniť časom názor je úplne normálne. 

A akú ďalšiu knižku si plánujem najbližšie kúpiť? Bude to pravdepodobne Sila introvertov vo svete, ktorý nikdy neprestáva hovoriť. Táto kniha by mala byť o tom, že aj keď žijeme vo svete, kde sa vyžaduje tímová práca, vládne open space a multitasking (teda veci, ktoré introvertov psychicky "zabíjajú"), majú introverti vo svete stále svoje miesto a v niektorých profesiách/činnostiach sú nezastupiteľní. 

A čo Vy? Aké sú Vaše obľúbené motivačné knižky? Čítali ste niektorú z tých, o ktorých som Vám písala? Akú motivačnú knižku si najbližšie plánujete kúpiť? Majte ešte krásny dník:)

piatok, 11. augusta 2017

NIKDY nehovor NIKDY alebo Ako som si myslela, že už NIKDY nepôjdem do školy


Ahoj decká!

Dnes sa chcem s Vami podeliť o jednu novinku v mojom živote, pretože je to pre mňa veľká vec a ako to už pri veľkých veciach býva, mám zmiešané pocity. Aj keď som si po vysokej povedala, že ma do školy už NIKDY NIKTO nedostane, už o pár týždňov do jednej nastúpim. Dôvod? Chcela by som si splniť ďalšie z asi tak triliardy snov a myslím si, že mi to práve štúdium umožní alebo aspoň uľahčí. 

V prvom rade som typ človeka, ktorý stále potrebuje na sebe pracovať, stále si niečo dokazovať. Mám rada ten pocit, že robím niečo užitočné, niečo pre seba, že robím všetko pre to, aby som nestagnovala, ale posúvala sa ďalej, mala sa lepšie, plnila si sny, bola spokojná. No a tiež mám jednu (nie vždy užitočnú) schopnosť, že keď ma niečo nadchne, už ma nič nezastaví. 

Mojou veľkou záľubou je písanie, fotografovanie, kreslenie. Celkovo som veľký fanúšik kreatívnej tvorby a je jedno, či má táto kreativita podobu vkusného interiérového doplnku, peknej webovej stránky, dych vyrážajúcej fotografie alebo obrazu. Obdivujem šikovných ľudí, ktorí sa so schopnosťou pretavovať nápady do niečoho hmatateľného alebo viditeľného už narodili, no cítim, že ja na tejto schopnosti ešte potrebujem pracovať. Posunúť svoju aktuálne dosť laickú úroveň, vedomosti a prístup na vyšší level. No a to je dôvod, prečo som sa rozhodla ísť študovať grafi, aj keď som si v minulosti veľmi priala, aby som do školy už nikdy ísť nemusela. 

Vybrala som si externú formu štúdia, keďže budem aj naďalej chodiť do práce a venovať sa časopisu. Aj keď mám voči štúdiu určitý rešpekt (je to predsa len záväzok - časový aj finančný), už sa veľmi teším na všetko, čo ma čaká, pretože cítim, že presne TOTO je to, po čom som dlho túžila. Naučiť sa robiť kvalitné fotografie a videá, pracovať so zvukom, vyvárať pekné webové stránky, robiť návrhy interiérov a reklamných predmetov, vedieť spropagovať weby, dokonca sa budeme učiť animovať hry. Keď som si čítala študijný plán tohto odboru, zdalo sa mi, že ho niekto vypracoval presne podľa toho, po čom moje srdce piští, takže moje rozhodnutie študovať vlastne ani nebolo rozhodnutím, lebo NEBOLO O ČOM rozhodovať. 

Samozrejme, od štúdia mám veľké očakávania a veľmi si držím palce, aby boli naplnené. Verím, že vďaka novým zručnostiam sa v budúcnosti budem môcť viac venovať kreatívnej tvorbe, pretože práca a celkovo život založený na informáciach, faktoch, pravidlách a podmienkach ma nenapĺňajú, práve naopak, cítim, že ma ničia. Chcela by som tvoriť vlastné veci, ktoré budú výsledkom tvorivej duševnej činnosti, nie urputného rozmýšľania. Inak povedané, chcem, aby to, čomu sa budem v budúcnosti venovať, vychádzalo zo srdca, nie z mozgu:D 

Ako ste na tom Vy? Išli by ste ešte do školy?:) Majte ešte pekný dník. 

nedeľa, 6. augusta 2017

Čo sa zmenilo po roku chodenia do fitka?


Ahoj decká!

Dnes sa s Vami podelím o moju skúsenosť s chodením do fitka, pretože mi už o pár dní končí ročná permanentka a ja, prirodzene, hodnotím, či táto investícia stála za to alebo nie. Možno aj Vy uvažujete nad tým, že by ste sa motivovali k cvičeniu permanentkou, ale nie ste si isté, či by ste ju využili, tak možno nejaké moje postrehy Vám pomôžu rozhodnúť sa.

Mňa ročná permanentka naučila najmä 2 veci. Po prvé, ak sa Vám cvičiť nechce, tak cvičiť nepôjdete - či už s permanentkou alebo bez nej, pretože nejaká dobrá výhovorka sa vždy nájde. A po druhé, ak si hneď od začiatku nastavíte nejaký rozumný režim a urobíte všetko pre to, aby ste ho neporušili, stane sa cvičenie pre Vás už po pár týždňoch zvykom, dokonca niečím, bez čoho nemôžete byť. Žiaľ, akonáhle z tohto režimu vypadnete, bude sa Vám cvičiť ťažie a tým pádom Vám cvičenie ani nebude robiť takú radosť. 

Myslím si, že iba zaplatenie permanentky k motivácii chodiť cvičiť nestačí. Treba si správne nastaviť mozog, usporiadať si čas a stanoviť si priority. Rýchlo zistíte, že ak máte na dnes večer naplánované cvičenie, nemôžete ísť s kamoškou, ktorá Vás práve zavolala von. Respektíve môžete, ale... Taktiež sa po príchode z práce nemôžete spontánne naládovať, lebo sa nedonútite ísť ani z domu, nieto ešte cvičiť. A neoplatí sa ani príliš ľahká večera, lebo potom vo fitku nebudete vládať. Skrátka, ak si kúpite dlhodobejšiu permanentku, ovplyvní to Vaše každodenné fungovanie možno viac, ako by ste čakali. Ale to nech Vás neodradí! Motivujte sa viacerými vecami - nie len permanentkou.

Napríklad oblečením. V obchodoch je toľko pekných a pohodlných vecí na cvičenie, že sa budete doslova tešiť, ako si konečne vyzlečiete čiernu sukňu z práce a dáte si ultra farebné legíny. Môžete si kúpiť štýlovú fľašu na pitie, pekný vak a ten najmäkší uterák na svete a uvidíte, ako rady budete tieto veci používať.

Permanentka je skvelá v tom, že nemusíte mať pri sebe hotovosť a ani rozmýšľať, čo a KAM si so sebou zoberiete, pretože nepotrebujete žiadne peniaze, chodíte stále na to isté miesto a keďže chodíte cvičiť pravidelne, máte väčšinu potrebných vecí stále zbalenú:)

Myslím si, že s permanentkou som chodila cvičiť určite častejšie ako by som chodila cvičiť bez nej. Prvých 5 mesiacov som chodila do fitka každý druhý deň, potom som cca 3 - 4 mesiace cvičila dosť nepravidelne, ale potom sa mi opäť podarilo nabehnúť na svoj režim. Celkovo mám v permanentke 12 mesiacov plus 2 zdarma, teda 14 mesiacov a aktuálne čerpám už ten posledný. Neviem posúdiť, či sa mi to oplatilo finančne, ale po všetkých ostatných stránkach určite áno.

Na dlhodobejšej permanentke je super to, že keď Vám fitko vyhovuje, bude to pre Vás akoby druhý domov. Po čase budete stretávať samé "staré známe" tváre, ktoré sa na Vás usmejú, budete mať svoju (alebo aspoň svoju obľúbenú) skrinku a budete vedieť, kedy je vo fitku najmenej ľudí a práve vtedy budete chodiť cvičiť Vy, lebo PRÁVE VTEDY si super zacvičíte. Teším sa, že aj ja som mala šťastie na dobré fitko, lebo rok je predsa len dlhý čas na to, aby sa tam človek cítil zle. Samozrejme, nejaké tie chybičky krásy by sa aj v tomto fitku našli, ale nebolo to nič zásadné. Pri cvičení som si vždy výborne oddýchla, "vypla" od všetkého a od všetkých, dokonca práve vo fitku som dostávala tie najlepšie nápady na nové obrazy, nové články do časopisu či pekné myšlienky do svojej knižky, takže to bolo pre mňa asi veľmi inšpiratívne miesto v tomto smere:) 

Čo sa týka výsledkov môjho cvičenia, tak tu sa žiadne extrémne premeny nekonali, ale to ani nebolo mojím cieľom (?) Možno ste čítali môj článok o tom, ako sa mi pred pár rokmi podarilo schudnúť 7 kíl (nájdeš tu) a od vtedy mi ide hlavne o to, aby som si postavu udržala, keďže mám sedavú prácu a celkovo sa aj vo svojom voľnom čase dosť nasedím. Mimochodom, zistila som, že my ženy - aj keď schudneme, chodíme pravidelne cvičiť a máme dosť rokov na to, aby sme sa už mali rady také, aké sme a neriešili sprostosti - AJ TAK máme raz za čas taký ten shit day, kedy sa cítime tučné a škaredé:D

Za mňa bola teda ročná permanentka rozhodne dobrá voľba a možno sa po nejakom čase k permanentke opäť vrátim. Teraz sa mi však žiada jednak urobiť si pauzu od fitkového prostredia a chodiť napríklad plávať alebo behať na hrádzu, kým je na to počasie, ale čaká ma aj jedna zmena v mojom živote, o ktorej Vám už čoskoro napíšem a kvôli ktorej neviem, ako by to bolo s chodením do fitka, teda počkám, kým sa všetko trošku utrasie. 

Chodíte cvičiť? Máte permanentku alebo cvičíte bez nej? Majte ešte krásny dník:)

pondelok, 31. júla 2017

Aká je práca šéfredaktorky?


Ahoj decká!

Už je to vyše roka, čo sme začali vydávať GRANT (o mojom nadšení zo splneného sna si môžete prečítať v tomto článku). Aj keď sa môže zdať, že práca šéfredaktorky je iba o rozdeľovaní úloh, sledovaní termínov, čakaní na články od redaktorov a tramtadadá, zrazu máte na konci mesiaca v rukách nové číslo, nie je to tak. Sme malá redakcia, kde šéfujem skôr sama sebe ako iným, ale najmä - každému jednému z nás úprimne záleží na tom, aby každé ďalšie číslo bolo lepšie ako to predchádzajúce. No a ako vyzerá také moje šéfredaktorovanie?:)

Každý druhý mesiac má náš redakčný tím poradu, na ktorej brainstormujeme koncept nového čísla. Všetky nápady si zapisujem a postupne vytváram obsah. Po porade máme obvykle vymyslené dve tretiny nového čísla, zvyšnú tretinu vymýšľame "zapochodu" - popri tom, ako pracujeme na už odsúhlasených článkoch. Gro redakcie tvoria celkovo traja ľudia - majiteľ spoločnosti, v ktorej pracujem ako projektová manažérka, grafik a ja. Okrem nás sa na tvorbe časopisu podieľajú 2 interné redaktorky, ale dávame priestor aj externistom. Ja sama som aj redaktorka a do každého vydania prispievam cca 3 - 4 článkami.

Okrem písania vlastných (autorských) článkov spracovávam informácie z rôznych oficiálnych zdrojov (ministerstiev, zákonov, agentúr...), robím rozhovory, nábory nových redaktorov, gramatickú, štylistickú a formálnu korektúru všetkých článkov, komunikujem s redakčným tímom a posúvam už hotové články na spracovanie grafikovi, vyhľadávam fotografie v databankách, vyberám fotografiu na titulnú a zadnú stranu, píšem úvodník, vyberám nadpisy na titulku, robím finálnu kontrolu celého čísla pred tým, ako sa definitívne uzavrie, spravujem webovú stránku a facebookový profil časopisu, vystavujem faktúry, rozosielam nové číslo predplatiteľom, realizujem marketingové kampane a, samozrejme, neustále uvažujem, ako by sme mohli časopis vylepšiť a lepšie ho spropagovať.  

Je jasné, že toto všetko nie je práca na pár hodín. Navyše po tom, ako sme v januári tohto roka prešli z mesačného bezplatného vydávania na spoplatnený dvojmesačník, príprava časopisu nie je už len naša záľuba, ale aj záväzok. Minulý rok, keď bol časopis voľne dostupný, sme občas pár dní meškali s jeho vydaním alebo sme si nerobili ťažkú hlavu z toho, keď sa nám do nového čísla nepodarilo získať zaujímavý rozhovor. Teraz však máme "tam na druhej strane" predplatiteľov, ktorí na náš výstup čakajú a my si nemôžeme NECHCEME dovoliť niekoho sklamať, priniesť mu odfláknuté číslo a pokrčiť plecami štýlom "ups, tak tento mesiac to nevyšlo...". GRANT je odborný časopis a našimi čitateľmi sú najmä podnikatelia, majitelia a manažéri súkromných spoločností, starostovia, primátori, zástupcovia odbornej verejnosti a tretieho sektora, teda náročné publikum, ktoré si nás neotvára s cieľom skrátiť si chvíľu, ale získať cenné informácie pre svoje ďalšie fungovanie.

Možno minulý rok, keď sme začínali, som sama neverila, že dokážeme fungovať, prinášať stále nové a nové články a zaujať toľko ľudí, no počet predplatiteľov GRANTu každý mesiac rastie a ten pocit, keď mi príde na e-mail nová objednávka alebo hotové číslo od grafika, je jedným z tých najkrajších:)

Snívali ste aj Vy niekedy o práci šéfredaktorky? Časopis s akým obsahom by ste najradšej tvorili? Aký časopis - a nemyslím len odborný - v súčasnosti najradšej čítate? 

Prajem Vám ešte krásny večer.

pondelok, 24. júla 2017

Keď nájdete niečo, čo Vás baví, ale moc Vám to nejde A.K.A. moje obrazy :)

Ahoj decká:)

Asi všetci si občas potrebujeme oddýchnuť od všetkého a od všetkých, no a keď chcem vypnúť ja, vyťahujem štetce, farby, plátno a púšťam sa do maľovania. Aby som pravdu povedala, v škole som výtvarnú nikdy nemala rada, pretože v porovnaní s ostatnými spolužiakmi boli moje výtvory na úrovni 4-ročného dieťaťa, no časom som pochopila, že to nie je o pekných a škaredých obrazoch. Tak ako v obliekaní, aj v maľovaní máme všetci nejaký ten svoj štýl. Niekto rád maľuje krajinky, niekto postavy, niekto abstraktné veci. Niekto vie nakresliť objekty tak, že vyzerajú ako skutočné a niekto ich zase nakreslí spôsobom, že aj keď Vám povie, čo nakreslil, Vám sa to nepodobá:) Teda nie je nič škaredo alebo pekne nakreslené, je to vždy iba uhol pohľadu maliara a vec vkusu toho, kto sa na obraz pozrie. 

A čo rada maľujem ja? Jednoduché veci:) Nič prečačkané, často na obrazy používam len dve až tri farby a obvykle ani nezamaľujem celé plátno. A nerada tieňujem. Jednotlivé plochy vyfarbujem len jednou farbou, jedným odtieňom. Takto ma to baví. 

Tento rok na jar som chodila na výtvarnú a prvý obraz, ktorý som si v ateliéri namaľovala, bol tento. Mám k nemu špeciálny vzťah, pretože zobrazuje dominantu môjho rodného mesta, pri jeho maľovaní som si vyskúšala trošku iný "štýl" ako mám vo zvyku a nejakým spôsobom je to skrátka taká moja srdcovka. Jedným dychom však dodávam, že toto nie som ja. Nie je to také to jednoducháčstvo, aké zbožňujem, a to nielen v maľovaní, ale celkovo v živote. Som fanúšik minimalizmu.  

Napríklad takého, aký vidíte na prvej fotke. Toto bol môj úplne prvý obraz, ktorý som si namaľovala cca pred rokom, keď som si povedala, že budem maľovať. Nemala som vtedy doma ani poriadny štetec:) Kreslila som temperkami. Mašľa je skutočná, prilepená k plátnu. Obrázok mal pozitívne ohlasy, a to ma povzbudilo maľovať ďalej. 


Medzi obrazom vyššie a obrazom nižšie som namaľovala niekoľko ďalších. Nie všetky sa mi páčili, pár som hneď vyhodila, pri iných sa ešte len chystám, že ich vyhodím. Ak sa mi obraz nepáči, radšej namaľujem ďalší, nerada sa vraciam k tým pokazeným. 

Pôvodne som si myslela, že ani z obrazu nižšie nič nebude. Vyzerá jednoducho, ale "trápila" (v skutočnosti sa stále bavíme o maľovaní ako o relaxačnej činnosti) som sa s ním dlho. Rovné čiary dajú človeku zabrať, rovnako ako snaha nakresliť schody, ak ste ich ešte nikdy pred tým nekreslili a nie celkom Vám dochádza, ako také schody "fungujú". Kde je to miesto, kam našľapujete, kde má byť tieň, ako schody "zatočiť" a ako dosiahnuť to, aby vyzerali, že stúpajú a nie je to len akási harmonika v priestore. No a je to tiež prvý obraz, kde som sa snažila dosiahnuť efekt vsadených okien, svietiaceho slnka a tieňa na miestach, kde slnečné lúče nedopadajú. Výsledkom som nadšená, pretože na moje pomery toto vôbec nie je zlé. S ľuďmi, ktorí týmto veciam rozumejú, sa porovnávať nemôžem, ale ak sa porovnávam sama so sebou, vidím u seba pokrok:D 


Posledný obraz, ktorý Vám dnes ukážem, je aj v skutočnosti zatiaľ posledný, ktorý som namaľovala. Výjavom je to niečo z celkom iného súdka ako všetky moje doterajšie obrazy, je to tak trošku moderné a tak trošku drzé. Veľmi ma potešilo, s akými ohlasmi sa tento obraz stretol u mojich známych (vždy, keď niečo nové namaľujem, ukazujem to každému, koho stretnem:D). Pár kamarátok sa ma pýtalo, či by som im tento obraz dala a jeden známy ma po zhliadnutí tohto obrazu poprosil, či by som mu namaľovala niečo do obývačky. Ja?! Ešte si natoľko neverím, aby som rozdávala svoje obrazy, každopádne je fajn mať okolo seba takúto podporu v niečom, čo Vám vlastne tak celkom nejde...:)


Tiež ste sa niekedy v minulosti venovali alebo sa venujete niečomu, čo Vás veľmi baví, ale nie ste úplne presvedčení o svojich schopnostiach? Hovorí sa "Rob, čo Ťa baví, rob to najlepšie ako vieš a teš sa z toho, úspech už príde sám." Pre mňa je nehoráznym úspechom to, že niekto dokáže pochváliť, čo som namaľovala, pretože doteraz žiadny obraz som nemaľovala preto, aby sa niekomu páčil, ale aby som si oddýchla a aby sa páčil mne. A možno toto chcelo byť posolstvo tohto článku - robte veci pre seba a dajte do nich seba. Nečakajte pochvalu a keď napokon príde, bude o to sladšia:)

Prajem Vám ešte krásny deň:)

utorok, 18. júla 2017

Sama na poznávacom zájazde | Aké sú výhody a nevýhody single travelingu?


Ak máte problém nájsť si parťáka na výlet či dovolenku, máte dve možnosti. Buď sa s pomocou cestovnej kancelárie alebo prostredníctvom špecializovaných webových stránok dohodnete s niekým cudzím alebo skrátka vycestujete sami. Ja som sa pri objednávaní výletu do Barcelony rozhodla pre druhú možnosť. Dôvod? Nechcelo sa mi dohadovať sa s cudzími ľuďmi, pretože toto je vec, ktorá ma vôbec nebaví. Ak ste si niekedy hľadali byt, spolubývajúceho alebo nového kolegu, viete, že si naraz píšte s iks ľuďmi hodiny a hodiny, už ani neviete, kto je kto a nakoniec tramtadadá prekvapenie - nič z toho. A taktiež si myslím, že žiadny parťák je lepší ako zlý parťák. Ak máte so svojím spolucestujúcim rozdielne predstavy o tom, ako chcete tráviť deň, celý Váš výlet bude vlastne len o nepríjemných kompromisoch a prídete z neho len viac unavení. Barcelonu som si objednávala pár dní práve po jednom takomto výlete, takže som veľmi nemala nad čím rozmýšľať, proste som chcela ísť niekam sama a na nikoho sa neviazať.

Absolútne vždy, keď sa ma niekto spýtal, s kým idem na dovolenku a odpovedala som, že sama, prichádzali reakcie typu: "To ja by som nešla/nešiel", "Nebude Ti smutno?", "Nebojíš sa?". Na takéto zneisťujúce otázky musíte byť pripravení, aby sa Vám nestalo, že už máte zaplatenú dovču a zrazu Vám niekto "otvorí oči". Ja som, našťastie, ani na chvíľu nezapochybovala o svojom rozhodnutí a keďže už mám svoju single dovolenku (úspešne) za sebou, podelím sa s Vami o výhody a nevýhody takéhoto cestovania. Pre úplnosť dodávam, že som necestovala sama na vlastnú päsť, ale cez cestovku so sprievodcom a cca 26 ďalšími ľuďmi, takže zase až tak single to nebolo:)

Za najväčšie výhody single travelingu považujem:
  • Nemusíte sa na nikoho viazať - sami si určíte, kedy a kam cez osobné voľno pôjdete.
  • Osobné voľno využijete efektívnejšie - pôjdete rovno tam, kam budete chcieť a uvidíte len to, čo budete chcieť. Keď budete mať chuť, pri niečom sa zastavíte a nikto Vás nebude nervózne čakať, prípadne Vy nebudete musieť nervózne čakať, keď sa niekto iný niekde "zabudne".
  • Ráno si dáte budík podľa vlastnej potreby a večer pôjdete spať tiež vtedy, keď Vy budete chcieť. Nikto Vás nezobudí a taktiež Vy nikoho nezobudíte.
  • Po celom dni, keď budete ledva ťahať nohy za sebou, nebudete musieť čakať na kúpeľňu, proste do nej pôjdete.
  • Taktiež ráno si dlhšie pospíte, lebo kúpeľňa bude len Vaša.
  • Posteľ bude len Vaša. 
  • Budete sami sebou a nikto Vám to nebude vyčítať. Ak budete unavení a nebude sa Vám chcieť už ani rozprávať, budete proste ticho a nikto sa Vás 3x nespýta "Čo ti je?"
  • Spoznáte veľa nových ľudí, pretože sa nebudete viazať na jedného človeka, s ktorým ste prišli, ale budete mať možnosť výberu z množstva ľudí, s ktorými budete mať veľa priestoru prehodiť aspoň vetu dve. S viacerými spolucestujúcimi sa ale zarozprávate určite viac a nadviažete veľmi príjemné nové známosti.
  • Keďže sprievodcovia obvykle cestujú sami a aj Vy budete cestovať sami, budete často práve Vy dvaja spárovaní (napr. v autobuse sa sedí po dvoch), takže sa môžete dozvedieť veľa zaujímavých cestovateľských informácií nad rámec tých, ktoré počujú ostatní, prípadne budete mať viaceré info z "prvej ruky" alebo uvidíte miesta, ktoré iní účastníci zájazdu neuvidia. Napríklad ja som jeden večer - po tom, ako sa ostatní cestujúci v Barcelone rozpŕchli každý po svojom - zostala so sprievodcom, ktorý mi ukázal prekrásnu pamiatku UNESCO, ktorú pravdepodobne nikto iný zo zájazdu nevidel. 
  • Môžete získať nových cestovateľských parťákov. Aj účastníci Vášho zájazdu môžu mať v budúcnosti problém zohnať si spolucestujúcich, ak sa túžia ísť pozrieť na miesto, ktoré je napríklad pre iných ľudí nezaujímavé, finančne náročné alebo si ich známi už nemajú možnosť zobrať v práci voľno. Ja som sa vďaka single dovolenke v Barcelone zoznámila s dvoma kočkami, s ktorými už v súčasnosti máme objednanú spoločnú dovolenku do Dubaja, kam si ani jedna z nás pár rokov nedokázala zohnať parťáka, no a zrazu sme 3:)

Naopak, nevýhodami single cestovania sú:
  • Nemáte na blízku 100-percentne spoľahlivú osobu, keď si potrebujete odbehnúť od osobných vecí (napr. potrebujete ísť na letisku na WC a máte so sebou 2 kufre). Buď budete vláčiť osobné veci stále so sebou bez ohľadu na okolnosti, čo môže byť kus nekomfortné, alebo niekoho poprosíte, aby Vám veci postrážil, no stále je to pre Vás cudzia osoba. 
  • Čokoľvek dôležitejšie si zabudnete, požičať Vám to môže iba cudzia osoba. Napríklad nabíjačku na mobil. Áno, bez mobilu sa dá žiť, ale komplikuje to situáciu. Nemôžete fotiť, nemáte pojem o čase, nemôžete volať, ste bez budíka. 
  • Vyššie náklady. Single cestujúci si často musia doplatiť za dvojlôžkovú izbu, prípadne znášajú iné náklady, ktoré sú rozpočtované na 2 osoby. Napríklad ja som za Barcelonu platila o 1/3 z ceny zájazdu viac ako ostatní cestujúci. 
  • Strácate časť pocitu bezpečia. Stať sa môže komukoľvek, kedykoľvek, čokoľvek, ale predsa len sa spokojnejšie cestuje dvom ako človeku, ktorý je sám.
  • Môžete "vyfásnuť" nechceného prísediaceho, ak cestujete na výlet/dovolenku autobusom. Tento cudzí človek bude vo Vašej tesnej blízkosti dosť dlhý čas a ak si navyše budete prekážať, môže to byť dosť zlá cesta.
  • Ak si so sebou do lietadla beriete len príručnú batožinu, ako single cestujúci musíte starostlivo zvážiť, čo si zoberiete. Napríklad čo sa týka limitu na tekutiny - ak by ste cestovali dvaja, stačil by Vám jeden minišampón, jeden minisprcháč, jedna mini zubná pasta atď., teda vedeli by ste si toho zobrať viac. Ako single cestujúci si musíte všetko potrebné zobrať do svojho kufra a zmestiť sa do limitov.
  • Ak sa chcete objaviť aspoň na pár pekných dovolenkových fotografiách, budete musieť požiadať niekoho cudzieho, aby Vás odfotil. V opačnom prípade budú mobil s dobrým fotoaparátom a selfie tyč Vašou nevyhnutnou výbavou.

Ak sa chystáte cestovať sami, tak:
  • poznačte si telefónne číslo na sprievodcu, ideálne aj na papier, ak by sa Vám vybil mobil;
  • hneď v úvode zájazdu sa snažte zapamätať si tváre čo najväčšieho počtu cestujúcich;
  • nadviažte kontakt s čo najväčším počtom cestujúcich a ak je to možné, vždy sa počas fakultatívnych výletov k niekomu pridajte (výhoda - vždy sa pridáte práve k tej skupinke, ktorá ide tam, kam chcete ísť Vy);
  • nájdite si aspoň jednu "spriaznenú dušu", ktorá dohliadne na to, aby sa z nejakého miesta neodišlo bez Vás - môže ísť priamo o sprievodcu alebo niekoho, s kým si budete viac rozumieť a tento človek postrehne, ak náhodou budete na dohodnutom mieste stretnutia v dohodnutom čase chýbať;
  • okrem mobilu si zoberte aj náramkové hodinky - ak budete veľa fotiť/natáčať na telefón, rýchlo sa Vám vybije a môžete zostať bez pojmu o čase;
  • oveľa viac dbajte na to, či máte správne nastavený budík a či ste správne počuli miesto a čas stretnutia/odchodu.

Verím, že Vám tento článok pomohol v rozhodovaní, či ísť alebo neísť na single dovolenku, ak náhodou nemáte po ruke nikoho, kto by sa k Vám pridal. Či už sa tento rok vydáte na dovču sami alebo s niekým - prajem Vám veľa príjemných cestovateľských zážitkov:)

streda, 12. júla 2017

Keď mám voľno...


     
...urobím si veľké raňajky, ktoré nielen skvelo chutia, ale aj dobre vyzerajú, pretože mám koooopec času na ich prípravu.
...vytiahnem si na balkón knižku a kakao a do neskorého večera si čítam.
...upratujem a reorganizujem, pretože mám rada poriadok a minimum vecí na stole/poličkách.
...idem do potravín na obrovský nákup, ktorý ledva odnesiem a niečo dobré si navarím.
...idem na prechádzku, najradšej k jazeru.
...fotím, blogujem.
...mám menšiu chuť ísť cvičiť, ako keď som po pracovnom dni, počas ktorého len sedím a pozerám do počítača, ale napokon predsa len cvičiť idem.
...idem von s niekým z tých pár, ktorí sa dajú spočítať na prstoch jednej ruky.
...odpisujem na správy, ktoré som si cez týždeň prečítala, ale bola som lenivá na ne odpisovať.
...idem pozrieť rodičov. A ak zrovna nejdem, aspoň im zavolám.
...vymýšľam - čo by som mohla najbližšie namaľovať, kam by som mohla ísť na výlet, o čom by som mohla napísať na blog, čo budem robiť najbližší deň/víkend.
...pracujem na časopise. 
...pozerám filmy v presvedčení, že to má pozitívny vplyv na moju angličtinu.
...sedím v izbe na karimatke, všetko okolo vrátane mňa je špinavé a maľujem obrazy.
...čmáram si do diára svoje plány, sny, úlohy.
...teším sa, že mám voľno:)

A čo robíte najradšej Vy, keď máte voľno? :)

štvrtok, 6. júla 2017

Dovolenka v Dubaji 2018 | Ako sme pokročili vo vybavovačkách a na čo sa najviac teším?

Ahoj decká:) Keďže vytúžená dovolenka v Dubaji ma ešte len čaká, nemám pre Vás žiadne strhujúce fotky, ale skôr kecací článok o tom, ako to s vybavovaním Dubaja aktuálne vyzerá a na čo sa najviac teším. Mne momentálne v plánovaní dovolenky tiež dosť pomáhajú iné blogy a videá na YouTube, tak možno v budúcnosti niekomu pomôžem ja:) V prvom rade Vám chcem povedať niečo veľmi neužitočné, a to, že sa strrrrrrrrrrrrašne teším!!:) Do Dubaja sa túžim ísť pozrieť už pár rokov, bol to taký najväčší hajlajt na mojom cestovateľskom vyšliste a takmer sa mi nechce veriť, že sa mi tento sen už čoskoro splní. Po prvé, ešte nikdy som nebola na dovolenke mimo Európy. Po druhé, zohnať parťáka na takýto výlet nie je jednoduché. Po tretie, ešte do minulého leta som nemala pas, takže keď som pred vyše rokom našla perfektný last minute do Dubaja, mohla som ísť akurát prstom po mape:) Teraz však mám nielen pas, ale aj dve parťáčky a záväznú objednávku na plavbu loďou po Arabskom zálive:) 


Síce sme si našu dovolenku objednávali vyše pol roka dopredu, už teraz bol celkom problém zohnať voľné kajuty na lodi v strednej triede, takže asi taký môj prvý postreh je, že ak nechcete platiť za vyššiu triedu nezmyselné peniaze za služby, ktoré ani nevyužijete, riešte takúto dovolenku s dostatočným časovým predstihom, pokojne aj trištvrte roka, rok dopredu. Ďalej, keď už sme pri peniazoch, je vysoko pravdepodobné, že už pri objednávke dovolenky budete musieť vyplatiť značnú časť ceny zájazdu. My sme napríklad do troch pracovných dní od zarezervovania kajuty museli podpísať záväznú objednávku a vyplatiť 50 % z ceny letenky a plavby, ak sme nechceli o rezerváciu prísť. Aktuálne teda máme zabookované letenky plus kajutu plus plnú penziu a uhradenú polovicu z týchto nákladov. Zvyšnú polovicu budeme platiť až mesiac pred odletom. 

Okrem uvedených výdavkov treba počítať ešte s výdavkami na fakultatívne výlety a nápojové balíčky (pod plnou penziou, ktorú som spomínala vyššie, sa v rámci nášho zájazdu rozumie iba jedlo, nie pitie - to si volia a platia cestujúci separátne). Nápojové balíčky sú celkom rozumne roztriedené do viacerých kategórií, podľa toho, či obsahujú aj alkoholické nápoje, kávové nápoje, vína, šejky, zmrzliny alebo sú určené pre deti. Zoznam výletov sme dostali prehľadne rozpísaný pre každý deň plavby, keďže takmer každý deň budeme kotviť v inom meste. Na programe je Dubaj (3 dni), Abu Dhabi, Muscat, Sir Bani Yas a Khor al Fakkan (všetko po jednom dni), pričom jeden z 8 dovolenkových dní strávime celý na lodi, keďže tu nás bude čakať dlhší presun medzi Sir Bani Yas a Muscatom. 

Práve dnes popoludní si idem s mojimi spolucestovateľkami sadnúť za zoznam výletov, aby sme si zostavili program na každý deň a mohli si ho záväzne objednať. Za objednávku výletov a nápojových balíčkov vopred sa platí menej, ako keď si ich objednávate už priamo počas plavby. 

A na čo sa najviac teším?:) V prvom rade na plavbu loďou, keďže som na takomto výlete ešte nebola. Z fotografií vyzerá "loďka" (je to loď ako svet) veľmi pekne, je to vlastne také malé mesto na vode. Na palube nájdete bary, reštaurácie, salóny krásy, obchody, fitnesscentrá, bazény, kurty (tenisové, squashové, stolnotenisové), ihriská (basketbalové, futbalové, golfové...), kino, divadlá, simulátor F1, konajú sa tu rôzne prednášky, umelecké a tanečné kurzy, kurzy varenia, oslavy, súťaže, kvízy... Takže ten jeden deň, ktorý strávime na mori, sa určite nejako zabavíme:) 

Veľmi sa teším, že uvidím miesta, ktoré sú charakteristické pre Dubaj a Abu Dhabi, ale doteraz som ich videla len vo filmoch alebo na internete. Špeciálne si vychutnám návštevu Etihad Towers, kde sa točilo Fast and Furious 7, pretože beznádejne zbožňujem tieto nezmyselné F&F filmy:) Tešenice na Hotel Atlantis, Burj al Arab a Burj Khalifa sú samozrejmosťou. V ponuke výletov je ale množstvo chrumkavých záležitostí - návšteva najväčšej (a mimoriadne krásnej) mešity na svete, výlet do púšte na džípoch, výlet do púšte na ťavách, prelet ponad Palm Jumeirah, nočný výhľad z Burj Khalifa, plávanie s delfínmi, pobyt s domorodcami, maľovanie hennou, večerné barbecue, pobyt na privátnych plážach... Už len si vybrať:)

Boli ste v niektorom z miest, kam sa chystáme? Máte pre nás nejaké užitočné rady či cestovateľské tipy? Aký najväčší cestovateľský sen sa Vám zatiaľ splnil a aký si ešte len splniť plánujete? Majte ešte pekný dník!

sobota, 1. júla 2017

Tip na leto: Barcelona

Ahoj ahoj:) Obdobie výletov a dovoleniek je v plnom prúde a ak náhodou ešte stále váhate, kam sa tento rok ísť pozrieť, mám tu pre Vás tip:) Ak sledujete môj Instagram, viete, že som bola nedávno v Barcelone a práve túto Vám chcem odporučiť, pretože ponúka množstvo možností ako stráviť deň a na svoje si tu podľa mňa príde absolútne každý. Nájdete tu skvelé trhy, krásne centrum mesta, úchvatnú architektúru, množstvo múzeí a galérií, prístav, pláž, zoologické záhrady, pekné parky, moderné štvrte... Skrátka, či už máte radi históriu, umenie, prechádzky mestom, turistiku v prírode alebo vylihovanie na pláži, v Barcelone sa rozhodne nudiť nebudete. Ja som výletík absolvovala s cestovkou formou poznávacieho zájazdu, a keďže sme veľa osobného voľna nemali, nestihla som si pozrieť niektoré miesta, o ktorých som snívala už od času, ako som si pred pol rokom tento výlet objednala. Na druhej strane sme, myslím, videli všetko podstatné, také to "must see", čo Vám vyhodí google, že musíte vidieť, keď sa niekam chystáte. ...tým chcem povedať, že na Barcelonu Vám nejaký softíkový predĺžený víkend rozhodne stačiť nebude:) A tak asi ani mne nezostáva iné, len dohnať resty tým, že sa do Barcelony ešte niekedy vrátim:) Cesta netrvá dlho, zhruba 2,5 hodiny lietadlom a môžete letieť buď z Viedne priamo do Barcelony alebo z Bratislavy do Girony, odkiaľ sa jednoducho dostanete do Barcelony autobusom (je to zhruba 100 km, cena lístka je 17 €, odchod priamo od terminálu).

S čím som bola veľmi spokojná a čo sa mi na tomto výlete veľmi páčilo, bola práve tá rôznorodosť denného programu, úchvatná architektúra, úžasné trhy ponúkajúce čerstvé ovocné šaláty, svieže nápoje a niečo malé pod zub "to go", pekné ubytovanie, udržiavané parčíky s palmami, papagájmi a jazierkami, historické budovy (som zaťažená na úzke zašité uličky, veľké drevené okenice a malé balkóny:D), šikovná preprava metrom, no a Gaudího tvorba (park Guell, Sagrada Familia, Casa Milá, Casa Batlló) - to je niečo, čo ohromí asi každého. Na druhej strane som bola nepríjemne prekvapená, ako sa v Barcelone kradne. Hneď prvý deň sme v metre videli dve krádeže a dva manželské páry z nášho zájazdu si našli pootvárané tašky, našťastie, nič im nezmizlo. Mali sme poučenie, dávali sme si na veci väčší pozor, napriek tomu už druhý deň jedného pána z nášho zájazdu okradli - zobrali mu nielen telefón, ale aj doklady. Toto bola taká vec, ktorá nám trochu znepríjemňovala zájazd, pretože zaľudneným centrom a metrom sme sa pohybovali niekdy skôr dávajúc pozor na svoje osobné veci ako vnímaním okolia. Ale odhliadnuc od tejto skutočnosti, výletík hodnotím na výbornú - super som si oddýchla, navštívila som ďalšie miesto zo svojho cestovateľského wishlistu, spoznala som nových ľudí, videla prekrásne miesta, ochutnala nové jedlá a celkovo som si tento výlet užila, takže čo môže byť viac?:) 










   


  



 


 
  



Boli ste v Barcelone? Ako sa Vám páčila? Aký cestovateľský sen si plánujete splniť najbližšie? Prajem Vám ešte krásny podvečer:)