piatok, 18. augusta 2017

Odkiaľ nabrať motiváciu? | Tipy na motivačné knižky


Ahoj decká:)

Ak rady čítate, mám tu pre Vás zopár tipov na knižky, ktoré som za posledný cca rok/dva prečítala - či už vo vlaku, cez zimu zababušená v deke alebo na balkóne počas teplých letných večerov. Samozrejme, ak by sme sa bavili o knižkách vo všeobecnosti, nesmel by tu chýbať Jo Nesbo:), ale tentokrát pre Vás vyberám iba motivačnú literatúru.

Úplne prvú motivačnú knihu vo svojom živote som si prečítala v období, keď som si po vysokej škole hľadala prácu a možno aj preto padla moja voľba na 13 vecí, ktoré psychicky silní ľudia nerobia. Táto kniha Vám pomôže "dať sa dokopy", keď si prestávate veriť a pochybujete o svojich schopnostiach. Ak ste dostali do vienka menej sebavedomia, všetko v hlave 100x analyzujete, za všetko sa obviňujete a nikdy s ničím nie ste na 100 % spokojné, je toto tá správna knižka.

Ako druhá sa v mojej knižnici objavila knižka Jednoducho buďte šťastní.  ma dosť poznačila, pretože v jednej kapitole sa píše o tom, že za naším nešťastím stoja v prvom rade naši rodičia. Žiaľ, keď tú knihu čítate, uvedomíte si, že je to tak. Vaši rodičia Vás formujú, od detstva Vám podsúvajú svoje názory, hodnoty, postoje a zvyky a Vy ich vedome alebo nevedome preberáte a buď sa to stáva Vašou silou alebo slabinou. Táto pravda človeka bolí a ja som ju doteraz tak celkom nespracovala. Na druhej strane je presne toto jedna z tých kníh, ktorá Vám otvorí oči, poskytne Vám veľa pekných hlbokých myšlienok a preto ju radím medzi tie lepšie. 

Tretiu knižku Smerovať vyššie som dostala. Je to jediná z motivačných knižiek, ktorú som neprečítala celú, pretože mi nie celkom "sadol" príbeh, na akom bola postavená. Mám radšej, keď autor píše primárne pre čitateľov, nie o sebe. Ak autor postaví obsah na tom, že vymenováva, čo všetko dokázal a dáva sám seba iným za príklad, nejako si z toho neviem nič zobrať. Vidím v tom skôr samoľúbosť ako túžbu pomáhať iným. Čítali ste túto knižku? Ako na Vás pôsobila? Možno, ak máte radi príbehy iných ľudí, mohla by sa Vám táto kniha páčiť. 

Veľkou topkou pre mňa je kniha Ako nebyť perfektný, ale úspešný. Človeka asi pochopiteľne najviac za srdce chytí tá kniha, ktorá ho najviac vystihuje a pre mňa je to práve táto. Som prehnaný perfekcionista, mám rada veci presne nalinkované, naplánované, zbožňujem efektívne využívanie času a keď mi niečo naruší plán, som z toho nešťastná. Všetko okolo mňa má svoje miesto a potrebujem mať poriadok nielen v hmotných veciach, ale aj v myšlienkach, vo vzťahoch. Keď niečo robím, musím to robiť poriadne, dávam do toho všetko a preto mi niektoré činnosti a robenie rozhodnutí trvajú dlhšie, 20x ich prehodnocujem. Kniha Ako nebyť perfektný, ale úspešný hovorí o tom, že nemusíte veci robiť 24 hodín 7 dní v týždni na 120 %, ale stačí na 70 a výsledok je rovnaký.

Knižka Ako získať a ovplyvniť takmer každého ma asi veľmi neoslovila, pretože si teraz už ani neviem veľmi vybaviť, o čom bola, a to som ju nečítala až tak dávno. Pravdepodobne to však bolo o získavaní si priazne iných ľudí - v súkromí a v obchodných vzťahoch. Ja síce ako introvert mám so získavaním si priazne problém, ale táto kniha mi pravdepodobne nedala to, čo som očakávala... 

Knižka Prečo nikdy nestíham je tiež ako vyšitá pre perfekcionistov, ktorí si toho na plecia berú viac ako je zdravé a potom sú nešťastní, že deň má len 24 hodín. Knižka vysvetľuje, že neexistuje nedostatok času, len zle zmanažovaný čas. No a tak to je:) Možno mohla byť kniha tenšia a napísaná viac "k veci", nie som veľmi fanúšik rozťahaných myšlienok a omáčok, ktorými sa musíte znudene "prelúskať", aby ste sa napokon dostali k (niekedy triviálnej) podstate. Pritom hrubé knihy mi nevadia, ale v tejto som niektoré pasáže preskakovala. Myšlienkou však super kniha. 

No a to už sa dostávame k mojim dvom obľúbeným knižkám, ktoré patria medzi tie novšie v mojej "knižnici" - Hygge a Danšari. Povedala by som, že obe knižky majú silnejší marketing ako obsah, napriek tomu som si pri ich čítaní výborne oddýchla a odporúčam ich každému - možno práve preto, že ide o také to pohodičkové čítanie, pri ktorom netreba veľa rozmýšľať. 

Hygge viacerým z Vás asi nemusím veľmi predstavovať - bol to (a stále je) veľký hit, ale pre tých, ktorí o tejto knižke ešte nepočuli, hygge je dánske slovo označujúce stav absolútnej pohody. Knižka je plná opisov vecí a okamihov, ktoré Dáni považujú za hygge a Vy si pri jej čítaní uvedomíte, že takéto hygge máte okolo seba každý deň aj Vy, len ho často nevnímate alebo si ho nedokážete vychutnať. Knižka Vás donúti zastaviť sa, oddychovať, užívať života, tešiť sa z maličkostí. 

Danšari je opäť niečo pre perfekcionistov, ale naopak, aj pre ľudí, ktorí nimi nie sú, majú vo svojom okolí zmätok a chceli by to napraviť. Táto kniha - aj keď niektoré jej myšlienky možno aplikovať aj na vzťahy - hovorí predovšetkým o hmotných veciach, ktorými sa obklopujeme. Poskytuje návod, ako si upratať, aby ste už nikdy upratovať nemuseli. Základom je pravidelné triedenie a zbavovanie sa vecí a zároveň žiadne nakupovanie ďalších vecí a nových úložných priestorov. Danšari hovorí o materiálnych veciach, ktoré prechádzajú našim životom ako o rieke. Ak máme doma niečo, čo nepoužívame, nepáči sa nám to alebo nás to dokonca psychicky ubíja, urobíme najlepšie, ako túto vec posunieme po rieke ďalej (vyhodíme ju, darujeme, predáme). Síce som nevedela, že to, ako doma fungujem, sa volá Danšari:), padlo mi dobre vedieť, že neustále triedenie a reorganizácia vecí nie sú psychická porucha, ale životný štýl...:)

Ako posledná mi v knižnici pribudla knižka Blog za milión. Objavila som ju práve v čase, kedy som sa k blogovaniu vrátila po dlhšom období, počas ktorého sa mi blogovať chcelo aj nechcelo a práve vďaka tejto knihe sa moja navrátená chuť do blogovania vystupňovala až do nadšenia. Knižka obsahuje cenné rady a povzbudenia pre začínajúcich blogerov, prináša príbehy tých svetovo najúspešnejších a poukazuje na fakt, že nevedieť ako ďalej, publikovať niečo, s čím s odstupom času nie ste celkom spokojní či zmeniť časom názor je úplne normálne. 

A akú ďalšiu knižku si plánujem najbližšie kúpiť? Bude to pravdepodobne Sila introvertov vo svete, ktorý nikdy neprestáva hovoriť. Táto kniha by mala byť o tom, že aj keď žijeme vo svete, kde sa vyžaduje tímová práca, vládne open space a multitasking (teda veci, ktoré introvertov psychicky "zabíjajú"), majú introverti vo svete stále svoje miesto a v niektorých profesiách/činnostiach sú nezastupiteľní. 

A čo Vy? Aké sú Vaše obľúbené motivačné knižky? Čítali ste niektorú z tých, o ktorých som Vám písala? Akú motivačnú knižku si najbližšie plánujete kúpiť? Majte ešte krásny dník:)

piatok, 11. augusta 2017

NIKDY nehovor NIKDY alebo Ako som si myslela, že už NIKDY nepôjdem do školy


Ahoj decká!

Dnes sa chcem s Vami podeliť o jednu novinku v mojom živote, pretože je to pre mňa veľká vec a ako to už pri veľkých veciach býva, mám zmiešané pocity. Aj keď som si po vysokej povedala, že ma do školy už NIKDY NIKTO nedostane, už o pár týždňov do jednej nastúpim. Dôvod? Chcela by som si splniť ďalšie z asi tak triliardy snov a myslím si, že mi to práve štúdium umožní alebo aspoň uľahčí. 

V prvom rade som typ človeka, ktorý stále potrebuje na sebe pracovať, stále si niečo dokazovať. Mám rada ten pocit, že robím niečo užitočné, niečo pre seba, že robím všetko pre to, aby som nestagnovala, ale posúvala sa ďalej, mala sa lepšie, plnila si sny, bola spokojná. No a tiež mám jednu (nie vždy užitočnú) schopnosť, že keď ma niečo nadchne, už ma nič nezastaví. 

Mojou veľkou záľubou je písanie, fotografovanie, kreslenie. Celkovo som veľký fanúšik kreatívnej tvorby a je jedno, či má táto kreativita podobu vkusného interiérového doplnku, peknej webovej stránky, dych vyrážajúcej fotografie alebo obrazu. Obdivujem šikovných ľudí, ktorí sa so schopnosťou pretavovať nápady do niečoho hmatateľného alebo viditeľného už narodili, no cítim, že ja na tejto schopnosti ešte potrebujem pracovať. Posunúť svoju aktuálne dosť laickú úroveň, vedomosti a prístup na vyšší level. No a to je dôvod, prečo som sa rozhodla ísť študovať grafi, aj keď som si v minulosti veľmi priala, aby som do školy už nikdy ísť nemusela. 

Vybrala som si externú formu štúdia, keďže budem aj naďalej chodiť do práce a venovať sa časopisu. Aj keď mám voči štúdiu určitý rešpekt (je to predsa len záväzok - časový aj finančný), už sa veľmi teším na všetko, čo ma čaká, pretože cítim, že presne TOTO je to, po čom som dlho túžila. Naučiť sa robiť kvalitné fotografie a videá, pracovať so zvukom, vyvárať pekné webové stránky, robiť návrhy interiérov a reklamných predmetov, vedieť spropagovať weby, dokonca sa budeme učiť animovať hry. Keď som si čítala študijný plán tohto odboru, zdalo sa mi, že ho niekto vypracoval presne podľa toho, po čom moje srdce piští, takže moje rozhodnutie študovať vlastne ani nebolo rozhodnutím, lebo NEBOLO O ČOM rozhodovať. 

Samozrejme, od štúdia mám veľké očakávania a veľmi si držím palce, aby boli naplnené. Verím, že vďaka novým zručnostiam sa v budúcnosti budem môcť viac venovať kreatívnej tvorbe, pretože práca a celkovo život založený na informáciach, faktoch, pravidlách a podmienkach ma nenapĺňajú, práve naopak, cítim, že ma ničia. Chcela by som tvoriť vlastné veci, ktoré budú výsledkom tvorivej duševnej činnosti, nie urputného rozmýšľania. Inak povedané, chcem, aby to, čomu sa budem v budúcnosti venovať, vychádzalo zo srdca, nie z mozgu:D 

Ako ste na tom Vy? Išli by ste ešte do školy?:) Majte ešte pekný dník. 

nedeľa, 6. augusta 2017

Čo sa zmenilo po roku chodenia do fitka?


Ahoj decká!

Dnes sa s Vami podelím o moju skúsenosť s chodením do fitka, pretože mi už o pár dní končí ročná permanentka a ja, prirodzene, hodnotím, či táto investícia stála za to alebo nie. Možno aj Vy uvažujete nad tým, že by ste sa motivovali k cvičeniu permanentkou, ale nie ste si isté, či by ste ju využili, tak možno nejaké moje postrehy Vám pomôžu rozhodnúť sa.

Mňa ročná permanentka naučila najmä 2 veci. Po prvé, ak sa Vám cvičiť nechce, tak cvičiť nepôjdete - či už s permanentkou alebo bez nej, pretože nejaká dobrá výhovorka sa vždy nájde. A po druhé, ak si hneď od začiatku nastavíte nejaký rozumný režim a urobíte všetko pre to, aby ste ho neporušili, stane sa cvičenie pre Vás už po pár týždňoch zvykom, dokonca niečím, bez čoho nemôžete byť. Žiaľ, akonáhle z tohto režimu vypadnete, bude sa Vám cvičiť ťažie a tým pádom Vám cvičenie ani nebude robiť takú radosť. 

Myslím si, že iba zaplatenie permanentky k motivácii chodiť cvičiť nestačí. Treba si správne nastaviť mozog, usporiadať si čas a stanoviť si priority. Rýchlo zistíte, že ak máte na dnes večer naplánované cvičenie, nemôžete ísť s kamoškou, ktorá Vás práve zavolala von. Respektíve môžete, ale... Taktiež sa po príchode z práce nemôžete spontánne naládovať, lebo sa nedonútite ísť ani z domu, nieto ešte cvičiť. A neoplatí sa ani príliš ľahká večera, lebo potom vo fitku nebudete vládať. Skrátka, ak si kúpite dlhodobejšiu permanentku, ovplyvní to Vaše každodenné fungovanie možno viac, ako by ste čakali. Ale to nech Vás neodradí! Motivujte sa viacerými vecami - nie len permanentkou.

Napríklad oblečením. V obchodoch je toľko pekných a pohodlných vecí na cvičenie, že sa budete doslova tešiť, ako si konečne vyzlečiete čiernu sukňu z práce a dáte si ultra farebné legíny. Môžete si kúpiť štýlovú fľašu na pitie, pekný vak a ten najmäkší uterák na svete a uvidíte, ako rady budete tieto veci používať.

Permanentka je skvelá v tom, že nemusíte mať pri sebe hotovosť a ani rozmýšľať, čo a KAM si so sebou zoberiete, pretože nepotrebujete žiadne peniaze, chodíte stále na to isté miesto a keďže chodíte cvičiť pravidelne, máte väčšinu potrebných vecí stále zbalenú:)

Myslím si, že s permanentkou som chodila cvičiť určite častejšie ako by som chodila cvičiť bez nej. Prvých 5 mesiacov som chodila do fitka každý druhý deň, potom som cca 3 - 4 mesiace cvičila dosť nepravidelne, ale potom sa mi opäť podarilo nabehnúť na svoj režim. Celkovo mám v permanentke 12 mesiacov plus 2 zdarma, teda 14 mesiacov a aktuálne čerpám už ten posledný. Neviem posúdiť, či sa mi to oplatilo finančne, ale po všetkých ostatných stránkach určite áno.

Na dlhodobejšej permanentke je super to, že keď Vám fitko vyhovuje, bude to pre Vás akoby druhý domov. Po čase budete stretávať samé "staré známe" tváre, ktoré sa na Vás usmejú, budete mať svoju (alebo aspoň svoju obľúbenú) skrinku a budete vedieť, kedy je vo fitku najmenej ľudí a práve vtedy budete chodiť cvičiť Vy, lebo PRÁVE VTEDY si super zacvičíte. Teším sa, že aj ja som mala šťastie na dobré fitko, lebo rok je predsa len dlhý čas na to, aby sa tam človek cítil zle. Samozrejme, nejaké tie chybičky krásy by sa aj v tomto fitku našli, ale nebolo to nič zásadné. Pri cvičení som si vždy výborne oddýchla, "vypla" od všetkého a od všetkých, dokonca práve vo fitku som dostávala tie najlepšie nápady na nové obrazy, nové články do časopisu či pekné myšlienky do svojej knižky, takže to bolo pre mňa asi veľmi inšpiratívne miesto v tomto smere:) 

Čo sa týka výsledkov môjho cvičenia, tak tu sa žiadne extrémne premeny nekonali, ale to ani nebolo mojím cieľom (?) Možno ste čítali môj článok o tom, ako sa mi pred pár rokmi podarilo schudnúť 7 kíl (nájdeš tu) a od vtedy mi ide hlavne o to, aby som si postavu udržala, keďže mám sedavú prácu a celkovo sa aj vo svojom voľnom čase dosť nasedím. Mimochodom, zistila som, že my ženy - aj keď schudneme, chodíme pravidelne cvičiť a máme dosť rokov na to, aby sme sa už mali rady také, aké sme a neriešili sprostosti - AJ TAK máme raz za čas taký ten shit day, kedy sa cítime tučné a škaredé:D

Za mňa bola teda ročná permanentka rozhodne dobrá voľba a možno sa po nejakom čase k permanentke opäť vrátim. Teraz sa mi však žiada jednak urobiť si pauzu od fitkového prostredia a chodiť napríklad plávať alebo behať na hrádzu, kým je na to počasie, ale čaká ma aj jedna zmena v mojom živote, o ktorej Vám už čoskoro napíšem a kvôli ktorej neviem, ako by to bolo s chodením do fitka, teda počkám, kým sa všetko trošku utrasie. 

Chodíte cvičiť? Máte permanentku alebo cvičíte bez nej? Majte ešte krásny dník:)